Keď už neviem čo mám robiť,
keď už sa nemám na koho obrátiť,
v hlbokej pokore, úcte, vo viere,
zdvíham oči k Tebe Pane.
Keď k Tebe otvorím svoje srdce,
keď k Tebe vystriem ruky svoje,
Tvoja vzácna blízkosť je vždy pri mne,
v Tvojej milosti je pre mňa riešenie.
Oslovili ma tieto spásonosné slová,
od sv. Petra Fouriera zo 17. storočia,
pripomenuli mi zázračné Božie liečenie,
uzdravujúcou mocou cezo mňa vedené.
Odchádzal kolega z práce na amputáciu nohy,
tomu predchádzalo množstvo lekárskych zistení.
Clivosť na mňa prišla, už som ho videl bez nohy,
tak som vo viere, zdvihol svoje oči k Pánovi.
Pane, ako by sme mu to prečistili,
to bola moja stručná prosba ráznej modlitby.
A zrazu mi z rúk uzdravujúce žiarenie žiarilo,
Fera to pálilo, ale chorú nohu hneď liečilo.
Odvtedy uplynulo už 18 rokov,
a Fero stále chodí bez problémov.
Lekári si ten zázrak nevedia vysvetliť,
tak poďme na Pána, svoj zrak obrátiť.
Blogy
