Maša Haľamová a jej krehká lyrika o nás a záclonách
Večer hľadí Boh do našej izby zlatými očami.
Vystlali sme mu izbicu celú srdcami.
Aby si oči nepourážal o tvrdé veci dňa,
cez oblok závoj prevesíme ľahunký ako hmla.
Triesočky v krbe trasľavým svetlom posvietia,
keď oči Božie od nás hviezdami poletia.