Blog

« Späť

Skúšky v živote

Skúšky v živote

V našom živote prichádza množstvo ťažkých situácií, ale aj celý kopec každodenných možností a príležitostí, ktoré odskúšajú našu vieru a za ktoré, by sme mali byť vďačný Pánovi.

 

Vedieť dokázať prijať aj to zlé od neho, pretože vtedy sa skutočne preukazuje naša viera a vytrvalosť v nej. Vtedy svojimi skutkami dokazujeme svoju živú vieru, ktorú v sebe nosíme. Vtedy sa ujímame svojho kríža, objímame ho, kladieme si ho na ramená a kráčame za Ježišom.

1Pt 1,6-7 Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.  Jak 1,2-3 Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.

Veď, ak by sme vraveli, že veríme, ale nemohli by sme svoju vieru žiť skutkami, tak by bola táto viera mŕtva, pretože by sa nemohla činiť, neprejavovala by sa nijako. Vraveli by sme, že veríme, ale tam by aj naša celá viera skončila. Nemohli by sme ju žiť.  Zažívame teda množstvo skúšok, ktoré skúšajú našu pokoru, trpezlivosť, milosrdenstvo, odpustenie, lásku a aj vieru samotnú.

Jak 2:14 Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.

Cirkev nás učí, aby sme konali skutky milosrdenstva, ktoré sú: 1. Dávať jesť hladným. 2. Dávať piť smädným. 3. Prichýliť pocestných. 4. Odievať nahých. 5. Navštevovať chorých.6. Poskytovať pomoc väzňom. 7. Pochovávať mŕtvych. Tieto sú skutky telesného milosrdenstva. Za nimi sú skutky duchovného milosrdenstva: 1. Napomínať hriešnikov. 2. Poúčať nevedomých. 3. Dobre radiť pochybujúcim. 4. Tešiť zarmútených. 5. Trpezlivo znášať krivdu. 6. Odpúšťať ubližujúcim. 7. Modliť sa za živých a mŕtvych.

Ďakujme Pánovi za skúšky. Pamätajme na to, že On nás nenechá skúšať nad naše sily a jeho milosť je stále s nami. Myslíme aj na pasáž z Matúšovho evanjelia 25:34-46. Sme povolaní žiť svoju vieru. Prijmime skúšky v živote s radosťou, lebo kto sa osvedčí, dostane korunu večného života. Všetci sme v Ježišovej škole lásky, ktorá je tá najťažšia a najnáročnejšia. Posledná skúška bude rozhodujúca. Nebude žiadna opravná. Narodili sme sa pre víťazstvo, nevzdávajme sa teda, lebo len tak môžeme prehrať. Víťazstvo je nám totiž súdené. Nevyznávajme len perami, že Ježiš je Pán, ale konajme skutkami vôľu jeho a nášho Otca, ktorý nás miluje Mt 7,21. Rozlúčim sa s vami so slovami z Listu Filipanom, preto moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. Pozrime sa na jeho kríž ak je nám ťažko, aby nemusel umrieť za nás zbytočne. 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Nesúhlasím, že by sme mali "Vedieť dokázať prijať aj to zlé od neho." Resp. nesúhlasím s vnímaním, že "zlé" je "od neho." Verím totiž, že Boh nerobí zle človeku, nechce zle a jediné, na čo pozeráme ako na tajomstvo je fakt, že dokáže aj zo zla vyťažiť dobro.

Ako mama by som si nevedela nikdy priať, aby moje dieťa prežilo autohaváriu, malo polámané nohy, prežilo traumu a otras mozgu, ani v prípade, že by som vedela, že z toho vzíde dobro, vďaka tejto skúsenosti zmení svoje zmýšľanie a nechá sa zachrániť Ježišom. Túžila by som po zmene jeho zmýšľania, záchrane, ale nikdy by som si nemohla priať tú haváriu, ani sa tešiť z toho, že sa stala. Bola by som pri mojom dieťati, plne by som prežívala jeho bolesť, plakala by som s ním a bolo by mi veľmi ľúto zla, ktoré sa mu stalo.
Myslím, že takto nejako vidí aj Boh naše "trpké skúsenosti," ktoré premieňa na požehnanie.

Inak veľmi povzbudivo napísaný blog, len táto jedna ma zamrzela. Nie som rada, ak sa Bohu pripisuje niečo, čo protirečí Jeho láske. Aspoň tak tomu zatiaľ rozumiem a Boh mi neukázal iné. Preto to vravím s pokorou a len som sa snažila poukázať, že netreba hneď vo všetkom, čo sa stane, vidieť hneď Božiu vôľu. Veľa zlých vecí sa deje a Boh ich rozhodne nechce. Chce ich zmeniť, vyriešiť, ľudí uzdraviť (telesne, duševne i duchovne) a oslobodiť. Samozrejme, vždy sa môžeme modliť, aby z každého zla Boh vyťažil všetko dobro, ktoré sa dá.
Odoslané 26.8.2012 14:24.
Boh nám nechce zlé, samozrejme, že len dobré. Ale mnoho ľudí vníma bez viery veci inakšie. Preto treba pozerať na všetko s vierou. Pre človeka, ktorý nemá vieru je niečo katastrofa. Kto ju má, vníma to inakšie. Treba sa dívať na všetko s vierou a veriť Pánovi.
Odoslané 26.8.2012 14:45 ako reakcia na Janka Guričanová.
Boh na nás nechá dopustiť zlo a toleruje ho, kvôli tomu, čo som napísal. Dovoľuje nám to rásť. Inakšie by sme nerástli, ak by bolo všetko perfektné. Preto som písal, sme v škole lásky.
Odoslané 26.8.2012 14:47 ako reakcia na Janka Guričanová.
Takže tým som nechcel vyjadriť to, že sám náš dobrý Otec na nebesiach nám chce škodiť. Veď Jóba požehnal ešte viac napokon vo všetkom. Ale Pán Jóbovi nikdy nič nespravil. On len dovolil, aby sa mu stalo zlo.
Odoslané 26.8.2012 14:49 ako reakcia na Janka Guričanová.
A práve na Jóbov výrok som odkazoval Janka, ktorý pokarhal svoju ženu. Takže ak na nás niečo Pán dopustí, nie je to preto, aby nám chcel škodiť.
Odoslané 26.8.2012 14:51 ako reakcia na Janka Guričanová.
Citujem - Myslím, že takto nejako vidí aj Boh...
Ja nepotrebujem uvažovať nad tým ako to vidí Boh ja mu verím.
Čo myslíš, prečo vyhnal Boh Adama a Evu z raja?
Boh im dal všetko a napriek tomu sa mu chceli podobať.
Neopakuje sa to stále dookola?
Odoslané 26.8.2012 16:19 ako reakcia na Janka Guričanová.
Vyhnal ich preto, že keby v stave hriechu jedli zo stromu života, boli by naveky zatratení a neexistovala by možnosť spasiť ich. Preto museli odísť zo záhrady, aby ich Boh uchránil od toho najhoršieho dôsledku ich neposlušnosti. Genezis 3, 22

Jarmilka, ja nechcem veriť Bohu ako niekomu cudziemu, koho nepoznám. Túžim rozumieť Jeho srdcu, vedieť, na čo myslí, čo si myslí o mne, situáciách v mojom živote. A preto potrebujem uvažovať nad tým, ako to vidí, hoci Mu verím. Jeho blízkosť pre mňa znamená to, že sa mi dá spoznať, ako prisľúbil, že mi bude stále hlbšie ukazovať, aký naozaj je a neustále ma bude prekvapovať svojou krásou. Presne to, verím, bude pokračovať aj potom, keď s Ním budem naveky.

Božia vôľa predsa je, aby sme boli ako On. Aj Ježiš povedal: "Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec." A inde "Buďte svätí, ako ja som Svätý." Akurát Adam a Eva chceli skratku k tomu, a získať to bez Neho. Ukradli si to, čo im Boh chcel darovať... Preto sa usilujem prijímať dar, ktorý mi Boh daroval v Kristovi.
Odoslané 26.8.2012 16:34 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Možno akosi podvedome sa bojíme slova, že nás Boh trestá.
Tak ako matka, ak chce dobre vychovať dieťa, tiež mu všetko nedovolí. Nedovolí mu to preto, že by ho nemala rada, ale práve preto, že ho nadovšetko miluje. Tak aj Boh. Pretože nás veľmi miluje a vidí naše pády a poklesky, nedovolí, aby presvätá Krv Jeho jediného Syna bola pre nás vyliata nadarmo, tak nás na ceste životom napomína, lebo chce našu spásu. Niekto tomu povie, že: Koho Pán miluje, toho krížom navštevuje. Iný - napomenutie Božie. Zas ďalší: Pán dopustí, ale neopustí. A iný povie: Milosrdenstvo Pánovo je nekonečné - dobrých Pán odmieňa až do siedmeho pokolenia, kým zlých tresce až do tretieho pokolenia. Je to tak. Ak Pán vidí, že pre tvrdosť srdca sa hriešnik neobráti, dopustí na neho aj nejaký kríž, ak mu to pomôže ku spáse. Pretože mnohí a mnohí si na Pána nespomenú v čase, keď im je dobre, iba v čase súženia...
Odoslané 26.8.2012 20:00 ako reakcia na Janka Guričanová.
Áno dobré si povedala spáchali hriech a týmto hriechom začali celé dejiny spásy.
Zlo si privolal človek sám svojou túžbou podobať sa svojmu stvoriteľov. Túto túžbu sme zdedili po prarodičoch. Stále chceme prísť na to ako Boh uvažuje, ako rozhoduje, ako miluje..., chceme súdiť, poučovať, karhať...

Prečo nám nestačí vedomie, že nás nekonečne miluje, že aj mi máme milovať!
"Boh je láska a kto zostáva v láske ten zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom."
Odoslané 26.8.2012 20:34 ako reakcia na Janka Guričanová.
V tvojich slovách je kus múdrosti našich rodičov a prarodičov.
Nevedeli vykladať písma, ale vždy vedeli povedať niečo múdre, aj tie piesne pri kosení, kopaní... veď oni sa takto neustále modlili a ďakovali Pánu Bohu.
Skutky milosrdenstva možno ani nevedeli vymenovať, ale robili tak ako ich to naučili a takto žili svoju vieru, aby ju odovzdali nám. " Lepší príklad ako dlhý výklad"
Odoslané 26.8.2012 20:49 ako reakcia na Eva Vráblová.
Áno, dobre si napísala: "Zlo si privolal človek sám svojou túžbou..."
A tak je to (verím) aj teraz. Zlo si privolávame sami. Či už na seba, alebo na niekoho iného. Všetko zlé (choroba, úraz...) je následkom zlého (hriechu). Nie je od Pána, je od ľudskej pýchy.
A len "trpezlivé nesenie kríža" ale tiež dôvera v dobrého Boha nám pomôže - nie nutne zbaviť sa telesného utrpenia, ale získať to, na čom jedinom záleží. Spoločenstvo s Bohom.

(Nie som si istá, či som sa dobre vyjadrila. Nerada by som spôsobila nezhody a sváry. Išlo mi skôr o to - všetci veríme, že Boh je dobrý. Ja verím, že on tie zlé veci, ktoré sa nám stávajú dovolí preto, aby nám dal niečo lepšie - samého seba (v zmysle výchovy, ako hovorí Evka). Ale nedopúšťa žiadne zlo (aktívne), len ho trpí, aby ho pretvoril na väčšie dobro.)
Odoslané 26.8.2012 21:09 ako reakcia na Jarmila Haragová.
Joj, ale pustila som sa do komentárov skôr, akoby som si prečítala pôvodný článok.
Tak si ho idem rýchlo prečítať. emoticon
Odoslané 26.8.2012 21:11.
Evka, úplne súhlasím s tebou. Boh nám nedáva zlo, to si vytvárame my svojou pýchou, pretože spoliehanie sa na seba ("Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže") len vyzdvihuje moje ego, a kde je pýcha, tam nie je miesto pre Boha. Veľa ľudí si však privlastňuje zlo : "Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje.", nesúhlasím, aj tu si človek niečo ospravedlňuje namiesto toho, aby sa zamyslel nad tým, či plní Božiu vôľu, alebo presadzuje svoje ego. A keď to takto bude človek brať, tak Boh nám dá "Stane sa, ako si uveril!", pretože tomu veríme, a potom......
Odoslané 27.8.2012 12:52 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Ďakujem za súhlas. emoticon

Pri tých frazeologizmoch (prúpovídkach), čo kritizuješ podľa mňa záleží na tom, ako to človek chápe.
Napr. "Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže": Ak by som len (ako sa hovorí) Boha ťahala za nohy - "prosím pomôž mi, pomôž mi..." a ja ani prstom nepohnem, myslím, že to by tiež nebolo správne. Toto úslovie hovorí, že sa máme sami snažiť hľadať riešenie, priložiť ruku k dielu, byť aktívni, ale nezabúdať že požehnanie očakávame od Pána. Horšie by bolo, ak by sme si povedali (ako si aj niektorí hovoria): "Pomôž si človeče, pánboh ti nepomôže." Alebo ešte horšie "Pomôž si sám, Boha nepotrebuješ." To by svedčilo o pýche človeka, o spoliehaní sa na seba.

A to o kríži - nuž nie vždy musí utrpenie človeka spôsobovať jeho osobný hriech. Nie vždy ide o to, zmeniť niečo vo svojom duchovnom živote = obrátiť sa a hneď aj choroba odíde. Často áno. Často sú nepríjemnosti až utrpenia nejakým upozornením na to, čo jediné je dôležité.
Ale čítame aj o mnohých svätých, ktorí ochotne znášali ťažké "kríže" z lásky k Bohu a ako obetu za obrátenie hriešnikov... Alebo čítame o stigmách niektorých veľkých svätcov - to nie pre svoj hriech ich dostali, ale pre veľkú lásku k trpiacemu Spasiteľovi.
Ale je pravda, že to úslovie "Koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje" sa často používa nevhodne a kontraproduktívne (teda namiesto úžitku na škodu trpiacemu človeku).
Odoslané 27.8.2012 13:47 ako reakcia na Majka Sluková.
Jób trpel, lebo bol hriešny človek? Alebo trpel pre obrátenie hriešnikov? Zbytočne tu ľudia veľa filozofujete a rozoberáte.
Odoslané 27.8.2012 16:20 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Mirec, mnohé z tu, v diskusii odznených myšlienok sú správne. Kríž je tajomstvo, ale len ak ho budeme prijímať tak, ako ho prijal Ježiš, len tak môžeme Ježiša nasledovať tam, kde nás čaká- do Nebeskej vlasti, blaženej večnosti. Ak pod krížom padáme- môžeme prosiť s dôverou o silu. Ježiš nám ju iste dá. Mám to overené. Tak to funguje.
Odoslané 28.8.2012 14:42.
Odoslané 28.8.2012 14:56 ako reakcia na Miroslav Priecel.