V našom živote prichádza množstvo ťažkých situácií, ale aj celý kopec každodenných možností a príležitostí, ktoré odskúšajú našu vieru a za ktoré, by sme mali byť vďačný Pánovi.

Vedieť dokázať prijať aj to zlé od neho, pretože vtedy sa skutočne preukazuje naša viera a vytrvalosť v nej. Vtedy svojimi skutkami dokazujeme svoju živú vieru, ktorú v sebe nosíme. Vtedy sa ujímame svojho kríža, objímame ho, kladieme si ho na ramená a kráčame za Ježišom.

1Pt 1,6-7 Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus.  Jak 1,2-3 Bratia moji, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky, veď viete, že skúška vašej viery prináša vytrvalosť.

Veď, ak by sme vraveli, že veríme, ale nemohli by sme svoju vieru žiť skutkami, tak by bola táto viera mŕtva, pretože by sa nemohla činiť, neprejavovala by sa nijako. Vraveli by sme, že veríme, ale tam by aj naša celá viera skončila. Nemohli by sme ju žiť.  Zažívame teda množstvo skúšok, ktoré skúšajú našu pokoru, trpezlivosť, milosrdenstvo, odpustenie, lásku a aj vieru samotnú.

Jak 2:14 Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa a niekto z vás by im povedal: „Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!“, ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.

Cirkev nás učí, aby sme konali skutky milosrdenstva, ktoré sú: 1. Dávať jesť hladným. 2. Dávať piť smädným. 3. Prichýliť pocestných. 4. Odievať nahých. 5. Navštevovať chorých.6. Poskytovať pomoc väzňom. 7. Pochovávať mŕtvych. Tieto sú skutky telesného milosrdenstva. Za nimi sú skutky duchovného milosrdenstva: 1. Napomínať hriešnikov. 2. Poúčať nevedomých. 3. Dobre radiť pochybujúcim. 4. Tešiť zarmútených. 5. Trpezlivo znášať krivdu. 6. Odpúšťať ubližujúcim. 7. Modliť sa za živých a mŕtvych.

Ďakujme Pánovi za skúšky. Pamätajme na to, že On nás nenechá skúšať nad naše sily a jeho milosť je stále s nami. Myslíme aj na pasáž z Matúšovho evanjelia 25:34-46. Sme povolaní žiť svoju vieru. Prijmime skúšky v živote s radosťou, lebo kto sa osvedčí, dostane korunu večného života. Všetci sme v Ježišovej škole lásky, ktorá je tá najťažšia a najnáročnejšia. Posledná skúška bude rozhodujúca. Nebude žiadna opravná. Narodili sme sa pre víťazstvo, nevzdávajme sa teda, lebo len tak môžeme prehrať. Víťazstvo je nám totiž súdené. Nevyznávajme len perami, že Ježiš je Pán, ale konajme skutkami vôľu jeho a nášho Otca, ktorý nás miluje Mt 7,21. Rozlúčim sa s vami so slovami z Listu Filipanom, preto moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči. Pozrime sa na jeho kríž ak je nám ťažko, aby nemusel umrieť za nás zbytočne.