Fúj, to je zima, a ten smrad! Toto je krátky sumár titulkov a point jedného dnešného blogoportálu: Tá dnešná mládež! Ako som sa stala rasistkou počas divadelného predstavenia! Zase chce niekto na olympiáde zbohatnúť (a ja to nie som)! Ja sa teda čudujem premiérovi! Pápež na úteku – koniec sveta? Bude nám zle ako v Bulharsku!

V pôste sa robí pokánie. Možno ani nie tak preto, aby sme sa stali olympijskými šampiónmi v nejedení mäsa, v dňoch bez nikotínu, bez kávy, o chlebe a vode. Skôr preto, aby sme nasledovali a pripodobňovali sa Tomu, Ktorý povedal: ,,Kajajte sa a verte evanjeliu“.

Volá sa to kritické myslenie a pôvodne znamenalo analýzu javov. Dnes sa z neho stále viac stáva patetická ušomranosť, kverulantstvo, chorobné sťažovanie sa. Kto nekritizuje, okráda svoju rodinu.

Svätí boli šťastní, a my im to nie a nie uveriť. Mnohí z nich si za pokánie dávali predsavzatie nešomrať, nefrfľať, nesťažovať sa. Niektorí šli ešte ďalej – vôbec nekritizovať. Boli to pokrytci? Ale ľahostajnosť je predsa niečo iné.

Tí svätí, ktorí nás hrdinským štýlom predišli na tejto ceste, dobre radia tebe aj mne:

- najlepší sebazápor je, keď sa slobodne a dobrovoľne rozhodneš,

- keď sa zapieraš na podnet zvonka, a nie podľa svojich predstáv a plánov,

- keď zapieraš seba, a pritom ,,neumŕtvuješ" iných ľudí, ale im skôr uľahčuješ a spríjemňuješ život,

• keď je to celkom prirodzené, bez okázalostí, nenápadné, aby o tom vedel len On, aby ťa snáď niekto ,,nepochválil", aby ti snáď niekto ,,nezatlieskal". Tlieskať môžu na Nou Campe, alebo pri udeľovaní Oskarov.

V knihe Boží priatelia je viacero podobných námetov:

• pokánie je presné plnenie časového rozvrhu, ktorý si si určil, aj keď sa telo bráni a myseľ sa snaží uniknúť do fantastického snenia.

• Pokánie spočíva v tom, že dokážeš zladiť svoje povinnosti voči Bohu, sebe a ostatným, že budeš k sebe náročný, aby si si našiel čas, ktorý každá vec potrebuje.

• Pokánie je správať sa vždy k ostatným, a najmä k tvojim najbližším, s maximálnou láskavosťou.

• Pokánie spočíva v tom, že budeš s dobrou náladou znášať tisíc malých nepríjemností všedného dňa a neopustíš svoju prácu, hoci ťa už prešlo počiatočné nadšenie; v tom, že zješ všetko, čo ti predložia a nebudeš si rozmarne vyberať.

Poriadok v hlave, poriadok v srdci, v emóciách, v konzumných orgánoch tela. Tuším sa to voľakedy nazývalo odpútanosť, alebo odovzdanosť. Dnes tomu ľahko prischne nálepka – anachronizmus.

Dobre, ale ako chceš byť šťastný, keď ti všetko vadí?

(To len aby bolo učinené zadosť aj rodovej korektnosti).

Ilustračné foto: http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Mari_Fasting_2008.jpg

http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Black-tailed_Prairie_Dog_(Cynomys_ludovicianus)_eating_in_Zoo_Budapest_008.JPG