Blogs

« Back

Rodičia a učitelia, pozor! alias Hupsov šlabikár Lipka

Rodičia a učitelia, pozor! alias Hupsov šlabikár Lipka

Prosím Vás, venujte chvíľu Vášho času týmto faktom: Bez akejkoľvek verejnej a odbornej komunikácie bola ukončená produkcia šlabikára Lipka (verzia z roku 2011) a bol nám do školy doručený šlabikár „Hupsov Lipka“.

Hupsov Lipka má 2 časti + pracovný zošit. (prečítal som to celé). Niekoľko postrehov:

- kým Šlabikárom Lipka sa tiahla niť hodnoty rodiny (na stránkach sa pri rôznych témach znovu objavovali tie isté ilustrácie tej istej rodiny - dievčatko a jej brat, mama a otec), Hupsovym šlabikárom Lipka nás sprevádza škriatok Hups, ktorý nie je začlenený do žiadnych vzťahov, funguje sám za seba. Navyše aj deti tu figurujú viac-menej samé za seba, vždy sa objavujú iné a nie sú začlenené do vzťahov v rodine. Predošlý šlabikár upevňoval dieťa v jeho povedomí "PATRÍM DO RODINY", mám korene, kým Hupsov šlabikár po zovšeobecnení pozorovaných javov akoby hovorí: "buď sám za seba", samostatná jednotka... navyše nevedno, akého rodu (ten/to? škriatok Hups)...

- v Hupsovom šlabikári sú na niektorých miestach vykreslené situácie opisujúce rodinné vzťahy/rodinných príslušníkov v negatívnom alebo ponižujúcom duchu, naopak v "starej" Lipke je téma rodiny podaná v atmosfére lásky, úcty, pokoja, radosti, harmónie, šťastia (na mnohých stranách, doplnené korešpondujúcimi ilustráciami) – napr. sused zhadzujúci otca, že je "kazisvet" (Hupsov šlab. 2.časť, s.21). V Hupsovom šl. je najčastejšie text o dieťati a iba jednom rodičovi - v Lipke je veľa textov o spolužití v úplnej rodine. Jeden článok som Vám prepísal celý:

Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. (článok na precvičenie písmena Žž!)

- celý predošlý šlabikár bol v jednote jasného a zrozumiteľného textu významne doplneného prehľadnými a zároveň obsažnými ilustráciami, ktoré napomáhali porozumeniu (už i tak životu deťom blízkeho a zrozumiteľného) textu. Obsahoval texty týkajúce sa detí, ich sveta, každodennosti či reálnych zážitkov, situácií (rodina, sviatky, dovolenka, choroba, návšteva u starkých, narodeniny,...) kým Hups deti vťahuje do virtuálnej reality, príbehy sú často ťažko zrozumiteľné, majú otvorený a nejasný koniec.

- V Hupsovom šlabikári vymizli texty ľudovej slovesnosti či iné klasické texty slovenských autorov. Okrem iných textov sú tu aj texty o Hupsovi, ktorých autorkou je spisovateľka detskej literatúry Mgr. Gabriela Futová (táto informácia nemusí byť určujúca, obsahovo jej knihy nepoznám, no tu sú názvy niektorých z nich Hľadám lepšiu mamuNejdem, a basta!;Naša mama je bosorkaKeby som bola bosorka.

- nevidím dôvod náhrady kvalitných a majstrovsky zostavených (a to i napriek jednoduchosti a prváckym potrebám vyhovujúcej stručnosti) obsahovo jasných i pútavých textov zo "starej" Lipky (navyše autorsky pestrejšej skladby: Daniel Hevier, Ján Turan, Elena Čepčeková, Štefan Moravčík a ďalší) a ich výmeny za texty plné modernizmov, slangových výrazov či slov s pre deti nejasným obsahom (stachopud, gangster, des, "sfúkla ho", "Som ja ale peň!", "noha v háji" a pod.)

Tieto postrehy dávajú spolu obraz vytrhnutia detí z koreňov, identity, nielen z povedomia príslušnosti k vlastnej rodine, no i ku vlastiK tomu pridávam, že metodická či dokonca aj grafická zmätočnosť Hupsovho šlabikára nahradila pocit prehľadnosti a harmónie, pokoja, poriadku a prehľadu v "starej" Lipke.

Záverom, chcem pripomenúť, že ŠLABIKÁR nie je učebnica ako napr. Geografia pre 8. ročník, učebnica, obsahujúca INFORMÁCIE. V prípad šlabikára nejde o informácie! Šlabikár je prvý samostatný pohľad do sveta, po tom, ako dieťa vykročilo na cestu vzdelávania... Dieťa v tomto veku je absolútne nekritické, VŠETKO prijíma a absorbuje, čo mu jeho prvá pani učiteľka dáva. Nový šlabikár dáva čistým deťom katechézu tohto sveta. Tu zažijú, že normálne je konzumovať každý deň (plytké) príležitosti na rozptýlenie, najzaujímavejšie a najpodstatnejšie sú veci okolo mňa (ľudia sa menia ako kulisy), najčastejšie je pri mne len jeden rodič a najmä životom sa netiahne žiadna zrozumiteľná línia (RODINA), žiaden hlbší kontext (SVIATKY, KRAJINA, NÁROD, nebodajCIRKEV...).

Tento šlabikár je oficiálnou učebnicou financovanou a schválenou ministerstvom školstva. Bude pôsobiť a zapisovať sa do myslí a duše tisícov detí na Slovensku. Šlabikár je najdôležitejšia učebnica zo všetkých učebníc v rámci celého školstva.

 

Zverejnené s dovolením autora, Mgr. Jána Horeckého

Zdroj obr.: martinus.sk

Comments
sign-in-to-add-comment
Bez lichotenia- brilantný a vecný postreh! Ďakujem, Anka!
Posted on 11/23/13 11:43 PM in reply to anna sojková.
Anka, krásne si to zhrnula.
A ten text, čo "navrhuješ" namiesto citovaného (precvičovanie písmena Žž) sa mi tiež páči omnoho viac ako ten pôvodný. Úplne iný pocit mám z neho - taký teplý. emoticon

"..............Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Dokáže robiť úžasné veci. Čerešňový koláč so želatínou vykúzli za malú chvíľočku. S mamičkou žijeme sami dvaja. Náš otecko musel odísť do nebíčka a žije ako anjel. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva pani Žabková. Niekedy jej zanesieme kúsok želatínového koláča. Je to veľmi milá pani, ktorá žila už počas druhej svetovej vojny. Mamička jej občas pomáha vyžehliť prádlo a ja so smeťami. Nedávno sme jej museli zavolať elektrikára, lebo jej byte prestali svietiť všetky žiarovky. Na konci pracovného týždňa s mamičkou navštevujeme starých rodičov. Tu sa zvyknem hrávať so žeriavom, ktorý patril môjmu oteckovi......................"
Posted on 11/24/13 12:07 AM in reply to anna sojková.
Mame doma knihu Nejdem a basta od autorky textov z Hubsovho slabikara. Je to odpad... hruba, drza komunikacia maleho dievcata s rodicom, s ludmi ktorych stretava, posmesne vyjadrovanie o mame, riaditelovi v skole. Mozno to odzrkadluje realitu vo viacerych rodinach, u viacerych deti, ale som presvedceny, ze knihy pre deti by mali deti formovat k niecomu pozitivnemu, nie im ukazovat tupu dekadentnu realitu niektorych stroskotanych jedincov. Nase skolstvo uz davno upada... ucitelia si plosne ani nezasluzia zvysenie platov, ale skor ich znizenie.
Posted on 11/24/13 2:22 PM.
Na budúci rok pôjde môj syn do prvého ročníka. Určite čítanie takého šlabikára nebude vo mne vyvolávať dobré pocity. Nebudem nadšený. Nie som nadšený ani z toho, že deti žijú v neúplných rodinách. Každé dieťa má právo na dve milujúce srdcia – ocka a mamku. Ak by petícia niečo zmenila som za to. Nie som však za to, aby sa za každú cenu vyvolávala panika a strach. Vyrastal som za totality a koľko nezmyslov som musel v škole počúvať. Chodil som na ľudovú školu umenia, kde učiteľ zobral štetec a farbu ...ostriekal ním výkres a nás malých detí sa pýtal: „Toľko je hviezd na nebi... myslíte si, že toto všetko stvoril Pán Boh?“ Bolo to násilie na detskej duši z jeho strany. Odpúšťam mu.
Panikáriť nie je vždy prejavom viery. A píšem to, aj keď sám často panikárim. Nezrušíme ani telku, ani rozvodovosť. Môžem urobiť iba jedno... pozvať Ježiša do svojho srdca a veľmi sa tešiť z Božieho kráľovstva. Ježiš hovorí: „Nebuďte ustarostení ako pohania!“
„Aj keby som mal svoje deti viesť tmavou dolinou nebudem sa zlého báť!!! Lebo Ty mi prestieraš stôl pred očami mojich protivníkov. Ž 23
Posted on 11/25/13 11:28 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Žiaľ, tento šlabikár je našou realitou. Vraj škola objednala Lipku a došiel im Hupsov šlabikár. Postupnosť písaných písmen a,i,s,o,m,v ... prvé slová:som ,sama, sám, osa, misa, visí...mama. Je koniec novembra a to je všetko čo vieme!!!!
Posted on 11/25/13 12:05 PM.
„Nebuďte ustarostení ako pohania!“
„Aj keby som mal svoje deti viesť tmavou dolinou nebudem sa zlého báť!!! Lebo Ty mi prestieraš stôl pred očami mojich protivníkov. Ž 23 Vybrala som tie najlepšie myšlienky, ktoré uspokoja všetky naše obavy.
Posted on 11/25/13 12:08 PM in reply to Marek Badida.
Vážení teraz som našla na facebooku stanovisko Gabriely Futovej. Tak sa nad tým zamyslite "kresťania" : " Tak a mám toho dosť! Áno som spoluautorka Hupsovho šlabikára Lipka, mám na svedomí texty o škriatkovi, čo vymýšľal, ako vystrájal, ako sa niekedy bál a ako nudil a z nudy robil hlúposti. Áno, používajú sa tam aj nie bežné slová, lebo slovenčina je rozmanitá a bohatá a neustále sa vyvíja. Áno, sú tam aj iné (nielen moje) texty, ktoré slúžia na precvičovanie čítania. Áno, je tam aj text o nekompletnej rodine, ale 99% tradičných textov je venovaných kompletným rodinám. Stále si však myslím, že ak rodina funguje, šlabikár ju nerozbije a ak rodina nefunguje, šlabikár tú rodinu neopraví, pretože všetko je v nás ľuďoch.
Zažila som metodické vyučovanie učiteľov prvého ročníka k uvedenému šlabikáru a musím povedať, že vydavateľstvo, podľa mňa, metodiku výučby maximálne premakalo tak, aby sa deti učili čítať a písať s nadšením, aby sa hrali a pritom vzdelávali, aby učenie bolo pre nich maximálne radostné a nie ťažké. Normálne mi prišlo ľúto, že som sa ja ako prváčka neučila takto zaujímavo. Aj ja som sa snažila napísať príbehy a básničky o škriatkovi Hupsovi tak, aby boli deti zvedavé, ako skončia. Všetky moje texty boli lektorované učiteľmi aj redaktormi (a nebolo ich málo), niektoré som musela prerobiť podľa pokynov, ale dobre. Viem, že nie každý súhlasí s novými metódami, viem, že každý má nárok na kritiku, ale aby do mňa cudzí ľudia cez maily a fb vyslovene kopali...
Ďakujem priateľom, ktorí ma na toto upozornili, som smutná, vydesená a je mi zle.Tak a mám toho dosť! Áno som spoluautorka Hupsovho šlabikára Lipka, mám na svedomí texty o škriatkovi, čo vymýšľal, ako vystrájal, ako sa niekedy bál a ako nudil a z nudy robil hlúposti. Áno, používajú sa tam aj nie bežné slová, lebo slovenčina je rozmanitá a bohatá a neustále sa vyvíja. Áno, sú tam aj iné (nielen moje) texty, ktoré slúžia na precvičovanie čítania. Áno, je tam aj text o nekompletnej rodine, ale 99% tradičných textov je venovaných kompletným rodinám. Stále si však myslím, že ak rodina funguje, šlabikár ju nerozbije a ak rodina nefunguje, šlabikár tú rodinu neopraví, pretože všetko je v nás ľuďoch.
Zažila som metodické vyučovanie učiteľov prvého ročníka k uvedenému šlabikáru a musím povedať, že vydavateľstvo, podľa mňa, metodiku výučby maximálne premakalo tak, aby sa deti učili čítať a písať s nadšením, aby sa hrali a pritom vzdelávali, aby učenie bolo pre nich maximálne radostné a nie ťažké. Normálne mi prišlo ľúto, že som sa ja ako prváčka neučila takto zaujímavo. Aj ja som sa snažila napísať príbehy a básničky o škriatkovi Hupsovi tak, aby boli deti zvedavé, ako skončia. Všetky moje texty boli lektorované učiteľmi aj redaktormi (a nebolo ich málo), niektoré som musela prerobiť podľa pokynov, ale dobre. Viem, že nie každý súhlasí s novými metódami, viem, že každý má nárok na kritiku, ale aby do mňa cudzí ľudia cez maily a fb vyslovene kopali...
Ďakujem priateľom, ktorí ma na toto upozornili, som smutná, vydesená a je mi zle."

„Nesúďte, aby ste neboli súdení...“ Mt 7, 1
Posted on 11/25/13 5:00 PM.
Autorka blogu (alebo autor?) urobila, žiaľ, jednu nešťastnú chybu, ktorou si privodila viacero kritík a - ako to už u nás býva - často aj "vyliatie dieťaťa spolu s vodou z vane", teda zmietnutie celej pointy jej textu... Tou chybou je posudzovať, alebo čokoľvek usudzovať o diele nejakého autora len podľa názvov...
Ale pointa je inde: Ak som to správne pochopil, blog je o Šlabikári, nie o jeho autoroch (aj keď to spolu, samozrejme, súvisí).
A tu treba povedať, že je to skutočne prvý písaný text, s ktorým sa dieťa "oficiálne" zoznamuje v škole, ktorú - za normálnych okolností - vníma v tomto veku ako mimoriadnu autoritu. Preto je veľmi potrebné zodpovedne pristupovať k tomu, aké posolstvá tento text predkladá... (a práve z tohto dôvodu je veľmi ťažké nevidieť v zmenách ohľadom predstavovania rodinných vzťahov aj možný hlbší zámer...)
Je smutné, že niektorým diskutujúcim (a pravdepodobne aj autorom Šlabikára - nechcem u nich predpokladať zlú vôľu, kým sa o tom nepresvedčím) uchádza rozdiel medzi realitou a jej predstavovaním ako čohosi normálneho, prirodzeného.
Konkrétne: úplná rodina (nemám rád výraz "tradičná", lebo evokuje myšlienku, že existuje aj akási "moderná"...). Isteže nie každé dieťa má šťastie vyrastať v takej. Ale je potrebné, aby práve takú pokladal za normálny stav. Nie preto, aby sa pre svoju situáciu cítil menejcenný, ale preto, aby pochopil, že jeho utrpenie (ak vyrastá bez rodičov, alebo stráca prehľad o tom, kto je vlastne jeho rodičom) je niečo neprirodzené. V opačnom prípade totiž, ako možno sledovať, sa deti začnú hanbiť za to, že EŠTE majú obidvoch rodičov, celkom logicky sa ich začnú pýtať, kedy sa už aj oni rozvedú... a úplne vážne: budú sa ešte viac obávať o svoj osud pri každom konflikte doma. Ale najmä, ako uveria, že stabilné manželstvo je čosi žiadúce, ak od malička budú vyrastať vo vedomí, že je to len jedna z možných alternatív?
Príklad z môjho detstva, úmyselne nie o rodine, aby to nevyzeralo nejako predpojato: jeden z najväčších hrdinov, s ktorými som sa v tomto období stretol (v literatúre a vo filme), bol indián Winnetou. Isteže, autor ho mohol predstaviť ako divého hrdloreza, pod vplyvom rastúcej okupácie svojho územia šialeného a krutého pomstiteľa. Veď boli takí! Bolo by to reálne, pravdivé. Ale autor ho predstavil ako mimoriadne spravodlivého, obetavého a pravde oddaného náčelníka... a u mňa spôsobil, že spolu s príslušnou výchovou som sa stal citlivý na problémy domorodých národov a kritický voči kolonizácii či neokolonizácii. Nestačí teda, aby to, čo predstavujeme v médiách (a najmä v učebniciach) bola pravda. Vždy je to len jej časť. Ide aj o to, čo pravdivé predstavujeme ako normu, teda vzor.
Posted on 11/25/13 6:01 PM.
Je mi ľúto, ak niektorí ľudia na Mgr. Gabrielu nemiestne útočia, alebo kopú a čo je horšie, ak Šlabikár dosahuje skvelú úroveň, ale existuje tu nejaká zákulisná rivalita, ktorá práve pokusom vypichnúť už spomínaný text chcela Gabriele poškodiť.
Ako som už spomenula na začiatku svojho komentára, iste by bolo vhodné nahliadnuť do pripravovaného Šlabikára, aby sme si o ňom dokázali vytvoriť objektívny obraz, ale pokiaľ je už v tlači pýtam sa nakoľko je tento blog a naša diskusia v ňom opodstatnená? Ja osobne vítam tú skutočnosť, ako píše spoluautorka šlabikára, že vydavateľstvo metodiku výučby maximálne premáklo. Nič to však nemení na skutočnosti, že konkrétny text na precvičovanie žŽ sa mi nepáči. Možno som si mohla nechať svoj názor pre seba a nehasiť čo ma nepáli, veď moje dieťa má už prvý ročník dávno za sebou. Rozumiem tomu, že vytvoriť šlabikár pre dieťa tejto doby nemusí byť jednoduché a pri jeho tvorbe iste neraz naskočí otáznik hlavne čo sa týka zrozumiteľnosti , vhodnosti , či pútavosti textu pre dieťa. Rada by som verila, že šlabikár dosahuje požadovanú úroveň pre túto vekovú kategóriu detí, ale skúsme si uvedomiť aj celkom nepatrnú skutočnosť - písmeno Ž nám svieti na konci abecedy, možno to nie je ešte koniec šlabikára, ale je to koniec abecedy a malý čitateľ sa strane svedkom toho, že fungujúca rodina, ktorá figuruje v šlabikári s posledným písmenom Ž akoby vyhasne.. Je to dobrá správa pre dieťa? Na to je potrebné si odpovedať. Ďakujem.
Posted on 11/25/13 10:19 PM in reply to mary KURUCOVA.
Zuzana Balogová
Ja naozaj prestavam rozumiet uz asi vsetkemu... O com je tato diskusia? Uvedomil si z nas dospelakov vobec niekto, ze deti vobec neriesia uplnu a neuplnu rodinu? Beru to normalne. Niekto ma ocka a aj mamku a niekto iba jedneho z rodicov. A ak sa aj na to niektore dieta opyta, tak my rodicia by sme im to mali vediet jednoduchym sposobom vysvetlit. A nase ratolesti to uz potom neriesia. Dalej chodia do skoly, ucia sa, tesia, smeju... No aj napriek tomu, kedze mam susedu prvacku, pozicala som si od nej Slabikar. Su tam styri autorky, cize preco sa tu ociernuje iba jedna z nich vobec nechapem. Prvy pribeh v nom bol o chlapcekovi, ktory ma sest rokov, ma maminu, brata a ked vyrastie, chce mat knihkupectvo ako jeho tatino. Dalej som uz ani nepokracovala. Jednoducho mi z toho vyplynulo, ze sa tam najde kazde dieta. Aj z uplnej a aj z neuplnej rodiny. Lebo bohuzial, aj take su. Je to realita. No a na zaver...my tu debatujeme, reagujeme, hnevame sa a niekto ma mozno z toho radost. Mozno vobec tu nejde niekomu o deti a podstatou celeho je odporny konkurencny boj!!!
Posted on 11/26/13 10:34 AM in reply to anna sojková.
Milan Kališ
Je zaujímavé si listovať komentáre postojov rôznych osôb a konfrontovať ich navzájom. Šlabikár je v rade prvá učebnica učebníc, ktorá je vytváraná na objednávku systému, ktorý v súčasnej realite riadi, plánuje a kontroluje.
Tým je povedané všetko - komu vyhovuje devastácia osobného zrenia žiakov a študentov. kto a prečo zadáva takúto spoločenskú objednávku a tak vytvára základ pre dehonestáciu dlhodobo platných filozofických a spoločenských pravidiel. To je predsa realita dneška, na ktorú niektorí z Vás poukazujú, no kto sa pýta, prečo je dnes práve takáto realita? Demokratické turbulencie v spoločnosti cca pred 20 rokmi prinášali šancu niečo zmeniť, no bežných 95% obyvateľov nemali ani tušenia, kam to zvyšných 5% povedú... ešte nie je neskoro, ale zabudnime na ďalšiu zamatovú, ak dôjde z hľadiska dnešných oligarchov k nechcenej zmene, tak iba za cenu veľkých obetí a bolestí.... a oni to vedia a cielene sa na to pripravujú, aby tomu predišli a čo najskôr spacifikovali akékoľvek snahy a aktivity... takže ŠLABIKÁR je iba zrnkom toho, čo je na slovanských národoch konané priatelia. Mladosť jest buditeľkou rána, svetlo jest poznanie, ktoré reže temnoty, v ktorých kujú pikle nehodní emoticon))
Posted on 11/26/13 11:38 AM.
Vďaka za váš názor emoticon Komentáre sú pracovný materiál... veď kde môžeme lepšie vidieť skutočne úprimnú mienku mnohých? K demokracii nám nestačí "vidieť" otvorené dvere, musíme vstúpiť a prekročiť prah (JPII. Prekročiť prah nádeje) odhaliť talenty, ktoré MÁME k dispozícii a prijať za ne zodpovednosť = robiť s nimi + dať ich (aj iným...) hýbať seba aj veci a svet dobrým smerom = PRÁCA na sebe a na talentoch, pomôcť aj iným hlavne našim deťom a mladým ale aj starším, ktorí bezradne stoja na nejakom bode a nemôžu sa pohnúť vpred... tak sa môže udiať ZMENA niečoho niekam... nedať si ukradnúť hodnoty a dary, lebo všetko, čo si necháme vziať je PREČ a návrat je veľmi ťažký až nemožný - to už vieme zo skúseností (ak niečo zrušia, je jedno kde - zákon, knihy, vo vede- je to preč a viac toho niet! Preto NIE JE JEDNO, čo robíme a nerobíme TERAZ!
Ak dovolíme (jedno čo, a jedno komu! - ja, moja rodina, škola, práca, farnosť, Cirkev, spoločnosť) ... aby zmizlo, aby zobrali preč veci, dary, talenty, je to NAŠE ROZHODNUTIE. To je tiež demokracia... V Švajčiarsku rozhoduje ľud o tom, čo treba a čo nie - dostali možnosť (teraz pred dvoma dňami) rozhodnúť o tom, či MANAŽÉRI majú mať 12 násobné platy oproti platom obyčajného pracovníka - rozhodli že ÁNO!!! BOJA SA o STRATU PROFITU na medzinárodnom trhu!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Rozhodnutia v demokracii môžu byť aj zlé a škodlivé, sú to rozhodnutia väčšiny... rozhodol ľud! nepochopiteľné... ale aj pochopiteľné, lebo STRACH NIČÍ...
Posted on 11/26/13 12:02 PM in reply to Milan Kališ.
Lucia Dvorská
Vďaka za tento list aj všetku námahu i aktivity... že sledujete, rozmýšľate a nemlčíte. Ja som zaneprázdnená matka malých detí, ktoré onedlho pôjdu do školy a nie je mi jedno, čo budú v škole absorbovať. Mom. nemám kapacitu sledovať školské učebnice, ale som rada, že existujú ľudia, ktorí majú k tomu prístup a ochotu sa k tomu vyjadriť. Vrúcna vďaka, píšte, hovorte, žiadajte stiahnutie... nenápadne nám chcú podsúvať choré veci, nemôžme zakamuflovane zlo mlčky prijímať ako ovce...
Posted on 11/26/13 12:28 PM.
eva hrabčáková
Máme doma prváka, už siedmeho,po dlhšom odstupe. My máme zatiaľ doma iba I.časť, ale ten šlabikár sa mi zdá od začiatku čo v ňom listujem čudný a chaotický. Zase zmena k horšiemu. Niekomu asi vyhovuje vťahovať už malé deti do chaosu a názorových zmätkov. Celkovo učenie z neho nie je dobré.
Posted on 11/26/13 9:02 PM.
Andrea Beli
Táto debata zjavne nie je o tom ako sa nám rodičom z tohto šlabikára s dieťaťom učí. Neviem koľkí z Vás, ktorí tu diskutujete sa musíte z Hupsovho šlabikára učiť so svojím dieťaťom. Ja žiaľ áno. Podľa môjho názoru šlabikár nemá absolutne žiadnu logiku a dieťa nemá šancu ho ani veľmi chápať. To, že som hneď na prvej strane mala trochu problém vymyslieť vety o slimákoch, ktoré idú do školy som pokladala za nedostatok mojej fantázie. Ale keď mal syn na domácu úlohu začiatkom októbra priradiť slová BÁBIKA, LOPTA, VLÁČIK k obrázkom daných vecí, mala som chuť napísať učiteľke, že odmietam robiť s dieťaťom úlohu, ktorú nemá šancu vedieť ani chápať. Neučili sa vtedy čítať ani len MAMA nie to ešte vláčik. Keď sa učili čítať A (ako prvé písmeno) mali napísať slovo, ktoré obsahuje viac ako jedno A. Syn a predpokladám, že aj ostatné deti tam mali napísané: RASTLINA. Bolo totiž vyššie v texte. Určite chápali čo píšu. Myslím, že učenie má byť hlavne o tom, že to dieťa chápe a nie len niečo bezducho okopíruje. A podobných absurdít je v šlabikári veľmi veľa. Napísala som túto reakciu iba preto, aby ste si nemysleli, že ten šlabikár má nedostatok iba v tom, že sa v ňom hovorí o kompletnej alebo nekompletnej rodine. My, rodičia prvákov sme sa k tomu ešte ani nedostali a už aj tak nemám absolutne žiadnu motiváciu sa z tohto šlabikára učiť.
Posted on 11/26/13 10:12 PM in reply to eva hrabčáková.
Zišli by sa tu aj názory učiteliek/ učiteľov prvákov, ktorí po skúsenostiach s Lipkou prešli na Hupsov šlabikár. Ako sa im z neho učí, a ako to celé oni vidia, čo sa týka poradia písmen, vyvodzovania nových písmen, zrozumiteľnosti...upevňovania učiva.
Ak tomu dobre rozumiem, je to nová vec na ktorú natrafili práve naši prváci ...tak im, i nám rodičom, Pán Boh pomáhaj
Posted on 11/28/13 3:21 PM.
Našla som aj komentáre učiteľov k Šlabikárom na stránke

http://www.zborovna.sk/novinky/blog.php?action=show&id=891
Posted on 11/28/13 9:38 PM.
PGH PGH
Velavazeni krestanski bigotaci ! Rad by som vedel, co vam dava opravnenie uzurpovat si pojmy ako rodina vychova moralka, co vas opravnuje diktovat spolocnosti co je dobre a co zle a co ma byt v slabikari. Co vam v slabikari chyba .... CIRKEV ??? To je uz nehoraznost. Nie je vam dost ze ste si presadikli ze malym detom uz od prvej triedy (!!!) tlacia do hlav nabozensku "vychovu", este to im chcete tlacit aj na hodinach citania ?
Posted on 11/29/13 11:14 PM.
Máme na Slovensku nielen bezdomovcov, ale aj bezmenovcov. Už som o tom písala vyššie. Toto je kresťanská stránka, tak sa tu my, "bigoťáci"
vyjadrujeme, ale sa aj pekne podpíšeme. Útočníci majú Nasledovné poznávacie znaky: meno alebo priezvisko malým písmenom, vymyslené meno ktoré charakterizuje postoj alebo skratky ako táto....( vedela by som pomenovať, ale nechcem uraziť.......), veľmi primitívne argumenty.Na túto tému končím.Som síce tiež učiteľka- ale učila som
puberťákov. Tu by mali prehovoriť fundovaní metodici.
Píšte si , vy neprihlásení, na svoje stránky. Nás bigoťákov musí poznať pomaly celá farnosť, aby sme sa sem s príspevkom dostali. alebo aspoň admini, a vy si tu čmárete odkiaľ chcete...už mám toho po krky....
Posted on 11/29/13 11:48 PM in reply to PGH PGH.
Andrea Mik
Som učiteľka 1. ročníka, momentálne na materskej. Pred rokom som učila zo starej Lipky a bolo to super. Dnes mám dcéru prváčku a som zhrozená zo súčasného hupsovho šlabikára. Nielen po obsahovej stránke, ale aj po metodickej je úplne katastrofálny. Kam to spejeme? Tri mesiace deti nemali čo čítať- v porovnaní sa starou verziou deti boli v tomto čase na omnoho vyššej čitateľskej úrovni ako sú dnes. A rovnaký názor majú na to aj ostatné kolegyne, ktoré s týmto šlabikárom pracujú. Jednoznačne sú všetky proti tomu, aby sa z neho učilo aj ďalší rok... A podobne je to aj s ostatnými učebnicami na ZŠ- tak sa teda nečudujme, že slovenské deti hlúpnu.
Posted on 12/9/13 3:25 AM.
Showing 41 - 60 of 66 results.
of 4