Kostol Svätej Márie Magdalény

Zuzana Zvarová (text z monografie – Rusovce, 1998)

Mladšou sakrálnou stavbou, ale dnes dominantnou je rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény. Terajší farský kostol je ranobaroková stavba z roku 1668, jednoloďová s presbytériom s polygonálnym uzáverom, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou s predstavanou vežou, ktorá dostala po požiari v roku 1830 jednoduchú ihlanovú striešku. Jednoduchá fasáda je členená lizénovým rámom. Jej hlavný akcent je na vstupnom portáli tvorenom kamenným profilovaným ostením s ušami, v nadpraží, s úsekami kladia nesúcimi tympanon s erbom s nápisom ZICHI AMADE a datovaním 1668. Vrchol portálu tvorí plastika sv. Márie Magdalény. Stavba kostola sa viaže k rodine Zichyovcov. Krypta kostola slúžila až do začiatku 20. storočia ako hrobka ich rodiny, pričom dodnes je v dlážke presbytéria kostola zachovaná epitafná kamenná doska v strede s reliéfnym erbom Zichyovcov s datovaním 1668.

Kompletne zachovaný ranobarokový interiér pozostávajúci z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice pochádza z druhej polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Jeho pôvodný charakter bol čiastočne narušený na konci 19. storočia, keď došlo k oprave oltárnych plastík (Karl Kohanner, Johann Kätzer) a výmene oltárnych obrazov hlavného a dvoch bočných oltárov. Oltáre tvorené stÍpovou architektúrou s nadstavcom sú vyrobené z čierno polychrómovaného dreva a zdobené bielo-zlatým dekorom palmety, akantu a štylizovaných rastlín.

Hlavný oltár je zasvätený Márii Magdaléne. Z 2. polovice 17. storočia sa zachovali bielo polychrómované plastiky svätcov sv. Ladislava, sv. Štefana, v nadstavci sv. Šalamúna a sv. Jána Krstiteľa, vo vrchole dominuje plastika žehnajúceho Krista. Ústredný obraz kľačiacej Márie Magdalény, ako i obraz nadstavca (Immaculata) pochádzajú z roku 1893 a ich autorom je J. Krikleis. Pravýbočný oltár je zasvätený sv. Karolovi Boromejskému, s ústredným obrazom z roku 1893 rovnako od J. Krikleisa, po stranách s pôvodnými plastikami svätíc, vo vrchole s obrazom svätice zo 17. storočia. Ľavý bočný oltár zobrazuje akt Zvestovania, s ústredným obrazom rovnako z roku 1893 po stranách s pôvodnými ranobarokovými plastikami svätice, sv. Barbory a vo vrchole s plastikou sv. Anny.

Z umelecko-historického hľadiska za jedinečnú v rámci interiéru považujeme kazateľnicu kostola. Parapet 6-bokého rečnišťa je bočnými stÍpikmi rozdelený na 6 polí. V jednotlivých poliach sú v jednoduchých profilovaných rámoch maľované obrazy na dreve, so žánrovými kvetinovými motívmi, štyrmi evanjelistami a biblickými výjavmi. Ozvučná strieška zachováva tvar rečnišťa. Je zdobená barokovou sochou Panny Márie, anjela a svätice, vo vrchole s plastikou pelikána. Z mladšieho barokového obdobia z polovice 18. storočia sa zachoval bočný oltár sv. Anny, tvorený stÍpovou architektúrou s rozklaným tympanónom s ústredným obrazom Výchova Panny Márie, v nadstavci s obrazom Boha Otca, ukončený plastikou svätice.

Krstiteľnica s kužeľkovou nohou a misou v tvare rozety je zo 17. storočia s mladším klasicistickým dreveným vekom s výjavom Kristovho krstu.

Z 19. storočia je zachovaný organ umiestnený na chóre kostola, jednomanuálový pozitív s pedálom. Organová skriňa stojí v strede plochy chóru, mech je uložený vo veži. V strede plochy nad manuálom je nápis Szlezák Mihaly, Pozsonyban. Organ pozostáva z troch píšťalových skríň, stredná prevyšuje bočné, oddelené sú navzájom úzkymi pilastrami s kompozitnými hlavicami. Do rezby vo vrchole centrálnej veže sú zakomponované dva erby zviazané deväťcípou korunou, z ktorej vyrastá kríž. Pravý erb patrí rodine Zichy Ferrari, ľavý je nečitateľný. Organ postavil v roku 1857 organár Szlezák Mihály.

Pred vstupom do kostola je na vysokom okrúhlom kamennom stÍpe umiestnená plastika sv. Antona s Ježiškom v náručí z roku 1719.

 

Kostol Svätého Víta

Zuzana Zvarová (text z monografie Rusovce, 1998)

Najstaršou sakrálnou stavbou na území Rusoviec je rímskokatolícky kostol sv. Víta, ktorý už dlho priťahuje pozornosť archeológov, historikov umenia a architektov – pamiatkarov. Kostol sv. Víta je situovaný v južnej časti parku kaštieľa, v tesnej blízkosti Balkánskej ulice. Objekt je hmotovo a dispozične jednoduchá jednoloďová stavba výškovo gradujúca od sanktuária, cez loď k veži. Štvorcová veža je predstavaná na pilieroch s podklenutím. Loď obdÍžnikového pôdorysu je zaklenutá tehlovou valenou klenbou so štyrmi pármi luniet, nesených šiestimi pármi pilierov. Je prístupná dvoma vstupmi – hlavným z podvežia a bočným z juhovýchodnej strany. Zastrešená je sedlom. Štvorcové sanktuárium je zaklenuté tehlovou klenbou a zastrešené polvalbou. Predstavaná veža je nesená dvoma hranolovitými piliermi. Podvežie je z troch strán otvorené a zaklenuté krížovou klenbou. Druhé poschodie veže má otvory do všetkých štyroch strán, z toho tri sú združené so stredným kamenným stÍpikom s bobuľovou hlavicou a pätkou s pazúrikmi.

Veža je ukončená helmicou. Fasáda objektu plne odráža zložitý stavebný vývoj kostola od kameňa s rímskym nápisom na pilieri veže, zachovaného pôvodného "okula" sanktuária, nárožných bosáží, až po renesančný kamenný portál s datovaním 1613 na bočnej fasáde. Najproblematickejšou sa pri tejto stavbe stáva otázka jej datovania vzniku. Posledný stavebno-architektonický výskum objektu realizovaný v roku 1993 zhrnul doterajšie výsledky o stavebno-historickom vývoji objektu. V prvej etape vznikol jednotný stavebný celok pozostávajúci z hmoty veže, lode a zaklenutého sanktuária a podklenutie veže. Loď bola plochostropá. Predpokladá sa, že kostol postavili na mieste staršieho objektu. Už v tejto etape boli do objektu dva vstupy – čelný a bočný. Veža bola zvnútra neomietnutá, delená dvoma podestami na trámoch. Predpokladá sa, že bola ukončená tehlovou helmicou. Datovanie tejto etapy nie je jednoznačné, uvažuje sa o 14.-15. storočí. Druhá, jednoznačnejšia fáza – renesančná, je datovaná latinským nápisom nad bočným vchodom, ktorý hovorí o tom, že rusovský farár Peter TisIiarich dal kostol upraviť a znova vysvätiť. Uvedený je dátum 15. 6. (sviatok sv. Víta) 1613. V tejto etape dostal bočný vstup kamenný portál s lištou a nadpražnou rímsou. Realizované sú ryté výzdoby nároží objektu a okien. Najväčším zásahom barokovej fázy z polovice 18. storočia bolo vloženie valenej klenby na pilieroch do priestoru lode. Vtedy bola pravdepodobne postavená i sakristia podkovovitého tvaru. Posledná ucelená úprava kostola prebehla koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Došlo k zbúraniu sakristie, vybudovala sa dnešná tehlová helmica veže, osadil sa zvon a kríž, realizoval sa nový krov. Kostol bol omietnutý v exteriéri a interiéri. Pôvodný interiér kostola sa nezachoval. Okolo kostola bol cintorín, funkčný do konca 18. storočia. Dnes ho pripomína len drevený kríž situovaný pri ceste.

Zhodnotenie významu kostola ako stredovekej sakrálnej stavby a jeho miesto a postavenie vo vývoji stredovekých Rusoviec, ako i Bratislavy, prípadné vývinové súvislosti so stredovekou sakrálnou architektúrou vidieckych sídiel Podunajska je doteraz nezodpovedanou vecou.

 

Súsošie Najsvätejšej Trojice

Súsošie Najsvätejšej Trojice so sochami sv. Márie Magdalény, sv. Floriána, sv. Rochusa a sv. Jána Nepomuckého. Súsošie bolo z roku 1748, obnovené bolo v rokoch 1998 –

2004, kedy boli urobené kópie sôch svätcov a nanovo osadené. Podstavec je hranolový, konkávne prehnutý, na jeho stranách sú nové erby obce, rodový erb Zichyovcov,
Henckelovcov a Štefánie Lónayovej. Vo vrchole stĺpa je kópia sochy Boha Otca s ukrižovaným Kristom v náručí.

Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 160

 

 

 

 

 

 

 

 

Kaplnka Laury Henckel Von Donnersmarck

Mauzóleum resp. pohrebná kaplnka bola postavená v roku 1884. Dala ho postaviť grófka Laura Henckel von Donnersmarck. Jednoloďová stavba so sedlovou strechou je postavená v neogotickom štýle. V štíte sa nachádza erb Henckelovcov a medailón s anjelom a panorámou Bratislavy (?) , s nápisom ZUR EWIGEN HEIMAT ( k večnej domovine ).

Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 159

 

 

 

 

Brána Cintorína So Soškou Panny Márie

Murovaná brána na cintorín je riešená v duchu ľudového baroka. V strede má vstup v podobe lomeného oblúka, ktorý je po obvode farebne zvýraznený. Zo strany ulice je nika, ktorá je lemovaná modrým pásom. V nike je drevená socha Panny Márie ako kráľovnej nebies v náručí s malým Ježiškom. Socha je z roku 1779 a je príkladom ľudovej podoby baroka. Brána je po obnove. Ukončená je kovovým krížom.

Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 159

 

 

 

 

 

 

Morový Stĺp Sv. Antona

Stĺp so sochou sv. Antona. Stĺp je postavený na vysokom hranolovom podstavci s nápisom. Má rímsovú pätku, hladký driek, ukončený je platňou, na ktorej stojí sv. Anton, ktorý je oblečený do mníšskeho rúcha. V ľavej ruke drží sediaceho anjelika, pri nohách mu leží baránok. Stĺp bol postavený v roku 1719 na pamiatku morovej epidémie v roku 1713. Nápis v dolnej časti nie je zachovaný úplne: DIESE STATION WAR AUFGERICHT WORDN ZU EHREN GODTES WEGEN EINER SCHVEREN KRANKH …. ERBARMEN.

Preklad: „Táto socha bola postavená na slávu Božiu kvôli ťažkej chorobe (mor )… zmilovanie ….."

Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 163

 

 

 

 

Socha Piety

Táto socha pôvodne stála pri ceste do Rakúska, do Zeiselhofu pri dnešnom PD Dunaj. Na podstavci je vytesaný nemecký nápis, ktorého preklad znie: „Pochválen buď Ježiš, Mária, Jozef. Tento kríž nechal urobiť Jakob Kats a Helena, jeho domáca zo zbožnosti Bohu roku 1742". Pri soche sa zastavovali púte, ktoré išli ku kaplnke Povýšenia sv. kríža v Zeiselhofe. Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 164.