Sviatosť krstu

Krst je prvá sviatosť, ktorou sa stávame Božími deťmi a členmi Cirkvi. Ovocie krstu alebo krstná milosť je bohatá skutočnosť. Obsahuje odpustenie dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, narodenie pre nový život, ktorým sa človek stáva Otcovým adoptívnym synom, Kristovým údom a chrámom Ducha Svätého. Pokrstený je tým včlenený do Cirkvi, Kristovho tela, a dostáva účasť na Kristovom kňazstve. (KKC 1276, 1279)

O krst dieťaťa žiadajú rodičia na farskom úrade. Samotný krst predchádza príprava rodičov (a krstných rodičov),

aby sa mohli dostatočne pripraviť. Príprava spočíva v tom, že sa rodičia stretnú s kňazom na krstnej katechéze. Krstný rodič má byť katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania, alebo keď je zosobášený musí žiť v riadnom kresťanskom manželstve. Musí praktizovať svoju vieru.

,,Chodťe teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal."
(Mt 28, 19-20)

Sviatosť manželstva

Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou dôverné spoločenstvo života a lásky, ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi. Svojou prirodzenou povahou je zameraná na dobro manželov, ako aj na plodenie a výchovu detí. Manželskú zmluvu medzi pokrstenými Kristus Pán povýšil na hodnosť sviatosti.

Manželstvo sa zakladá na súhlase manželov, t.j. na vôli vzájomne a definitívne sa darovať s cieľom žiť podľa zmluvy verejnej a plodnej lásky. Kresťanská rodina je miesto, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie viery. Preto sa rodina právom volá ,,domáca cirkev", spoločenstvo milosti a modlitby, škola ľudských čností a kresťanskej lásky.

Svätý Pavol hovorí: ,,Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miloval Cirkev...
Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi."
(Ef 5,25.32)

O sviatosť manželstva žiadajú snúbenci na farskom úrade. V prípade, že sú krstení v inej farnosti, prinesú si so sebou krstný list. Vyžaduje sa, aby boli pokrstení a mali všetky sviatosti.

Sviatosť pokánia

Odpustenie hriechov spáchaných po krste sa udeľuje osobitnou sviatosťou, ktorá sa volá sviatosť obrátenia, sviatosť svätej spovede, sviatosť pokánia alebo zmierenia. Kto pácha hriech, uráža Božiu česť a lásku, svoju vlastnú dôstojnosť človeka, ktorý je povolaný, aby bol Božím synom, a narúša duchovné zdravie Cirkvi, ktorej každý kresťan má byť živým kmeňom. Návrat do spoločenstva s Bohom, ktoré človek stratil hriechom, je proces, ktorý vzniká z milosti Boha plného milosrdenstva a starostlivého o spásu ľudí. Tento vzácny dar treba vyprosovať pre seba aj pre druhých. Proces návratu k Bohu, nazvaný obrátenie a ľútosť, zahŕňa v sebe bolesť nad spáchaným hriechom a odpor voči nemu, ako aj pevné predsavzatie v budúcnosti viac nehrešiť. Obrátenie sa teda týka minulosti i budúcnosti; živí sa nádejou na Božie milosrdenstvo.

Sviatosť pokánia sa skladá z troch úkonov kajúcnika, ktoré tvoria jeden celok, a z kňazského rozhrešenia. Úkony kajúcnika sú: ľútosť, spoveď čiže vyznanie hriechov kňazovi a predsavzatie, zadosťučinenie a skutky zadosťučinenia. Kto chce dosiahnuť zmierenie s Bohom a s Cirkvou, musí vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, z ktorých sa ešte nespovedal a na ktoré sa rozpamätá po starostlivom spytovaní svedomia.

Večer na Veľkú noc sa Pán Ježiš ukázal svojím apoštolom a povedal im:
,,Prijmite Ducha Svätého.
Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte budú zadržané."
(Jn 20, 22-23)

Sviatosť Eucharistie

,,Vek rozlišovania", ktorý sa vyžaduje pre prvú sv. spoveď a prvé sv. prijímanie, je vek okolo siedmich rokov, keď dieťa už začína uvažovať. Približne v tomto roku sa začína povinnosť zadosťučinenia príkazu svätej spovede a svätého prijímania.

K prvej sv. spovedi a k prvému svätému prijímaniu sa nevyžaduje plná a dokonalá znalosť kresťanskej náuky. Dieťa sa však potom musípostupne podľa svojej chápavosti naučiť celý katechizmus a praktizovať život podľa viery.

Aby sa dieťa primerane pripravilo na prvé sväté prijímanie, musí úmerne jeho chápavosti poznať náboženské pravdy, ktorých poznanie je nevyhnutné k spáse (necessitate medii), vedieť rozlíšiť eucharistický chlieb od bežného a hmotného chleba a prijať Eucharistiu s nábožnosťou primeranou jeho veku.

Prvé sväté prijímanie (a potom aj ďalšie) sa nemajú brať ako izolované sa samostatné duchovné úkony, ale ako plná účasť na svätej omši. Preto tu nemajú miesta akcie, ktoré odvádzajú pozornosť detí od eucharistickej obety, ale všetko treba usmerniť tak, aby dieťa podľa svojej chápavosti čo najlepšie prežívalo plnú účasť na svätej omši a s radosťou i šťastím sa zúčastnilo na Baránkovej hostine.

 

Sviatosť birmovania

Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil v Božom synovstve, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, väčšmi nás zapojil do jej poslania a pomáha nám vydávať svedectvo o kresťanskej viere slovom, ktoré sprevádzajú skutky. Birmovanie, takisto ako krst, vtláča do duše kresťana nezmazateľný duchovný znak alebo charakter. Preto túto sviatosť možno prijať iba raz v živote.

 

,,Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého."
(Sk 8,14-17)

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok "sviatostí uvádzania do kresťanského života". Jednota tohto celku sa musí zachovať. Preto veriacim treba vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na zavŕšenie krstnej milosti. Veď sviatosť birmovania ich dokonalejšie spája s Cirkvou a obohacuje ich osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ešte viac povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom, ako praví Kristovi svedkovia.

"Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého" (Sk 8,14-17).

Birmovanie zdokonaľuje krstnú milosť. Je to sviatosť, ktorá dáva Ducha Svätého, aby nás hlbšie zakorenil do Božieho synovstva, pevnejšie včlenil do Krista, posilnil naše spojenie s Cirkvou, vo väčšej miere nás pridružil k jej poslaniu a pomáhal nám vydávať svedectvo kresťanskej viery slovom sprevádzaným skutkami.

Birmovanie, takisto ako krst, vtláča do duše kresťana duchovný znak alebo nezmazateľný charakter. Preto túto sviatosť možno prijať iba raz za života.

Na Východe sa sviatosť birmovania udeľuje bezprostredne po krste a po nej nasleduje účasť na Eucharistii. Táto tradícia zvýrazňuje jednotu troch sviatostí uvádzania do kresťanského života. V Latinskej cirkvi sa táto sviatosť udeľuje po dosiahnutí veku užívania rozumu a jej slávenie sa spravidla vyhradzuje biskupovi, čím sa naznačuje, že táto sviatosť posilňuje ekleziálny zväzok.

Kandidát birmovania (birmovanec), ktorý dosiahol vek užívania rozumu, musí vyznať vieru, byť v stave milosti, mať úmysel prijať túto sviatosť a byť pripravený prevziať svoju úlohu Kristovho učeníka a svedka v cirkevnom spoločenstve a v pozemských záležitostiach.

Podstatným obradom birmovania je pomazanie svätou krizmou na čele pokrsteného (na Východe aj na iných častiach tela), s vkladaním ruky vysluhovateľa a so slovami: "Prijmi znak daru Ducha Svätého" v rímskom obrade a "Pečať daru Svätého Ducha" v byzantskom obrade.

Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, jeho spojitosť s krstom sa okrem iného vyjadruje obnovením krstných sľubov. Keď sa udeľuje počas slávenia Eucharistie, prispieva to k zvýrazneniu jednoty sviatostí uvádzania do kresťanského života.