Blogy

« Späť

A čo, keď Boh neexistuje?

A čo, keď Boh neexistuje?

Možno pre niekoho zaujímavá myšlienka, či ten Boh existuje, alebo nie. Pre veriaceho človeka azda nedôležitá. A snažiť sa presvedčiť neveriaceho, že Boh existuje je zložité, ale je isté, že aj neveriaci je v skutočnosti tiež len veriaci. Tak ako veriaci verí, že Boh existuje, tak neveriaci zasa verí, že neexistuje.

Problém nastáva tu. Bl. Ján Pavol II., ako aj Svätý Otec Benedikt XVI. nám stále pripomínajú, že žijeme, akoby Boh neexistoval. Tu je to dôležité slovíčko - žijeme. Náš život často nenasvedčuje tomu, že sme veriaci, i keď sa za veriacich azda aj považujeme a k viere sa slovami hlásime, no skutky a život tomu nenasvedčujú. Obaja nás povzbudzujú k tomu, aby sme vsadili aj pri pochybnosti na to, že Boh existuje a žili podľa toho.
 
Vychádzajú z tohto Pascalovho zamyslenia:
Možno to celkom správne nevysvetlím, ale pokúsim sa.
Pozrime sa na otázku viery  a najmä života podľa viery z tohto pohľadu.
Čo stratím a čo získam ak existuje a ak neexistuje Boh, a ak žijem, a ak nežijem podľa kresťanských hodnôt, (konkrétne si dajme, aby sme si vedeli tie kresťanské hodnoty predstaviť, podľa Desatora)?
 
Boh existuje – žijem podľa kresťanských hodnôt – čo získam? – nebo, večný život.
Boh existuje – žijem podľa kresťanských hodnôt – čo stratím? – nič, (niekto by si mohol myslieť, že slobodu, ale predsa sloboda človeka nespočíva v tom, že si robím, čo chcem, ale v tom, že sa usilujem konať dobro a vyhýbam sa zlu.)
Boh existuje – nežijem podľa kresťanských hodnôt – čo získam? – peklo, otroctvo ducha, smutný život na zemi.
Boh existuje – nežijem podľa kresťanských hodnôt – čo stratím? - nebo.
 
Pripusťme teraz tieto ďalšie možnosti, tu už odpovede nebudú iba nebo a peklo
Boh neexistuje - žijem podľa kresťanských hodnôt – čo získam? – Prinajmenšom ľudia a aj ty sám budeš vedieť, že si v živote škaredo nehovoril, nikomu vedome neublížil, nekradol, nikoho nezneužil.... atď. Povedia o tebe, bol to dobrý, slušný človek, dobre prežil svoj život.
Boh neexistuje - žijem podľa kresťanských hodnôt – čo stratím? –   Myslím si, že takmer nič. Niekto by mohol povedať, nemohol som si užívať život. Ale, čo sa chápe pod tým užívaním si života? Opíjanie sa, striedanie partnerov, zlodejstvo...?
Boh neexistuje– nežijem podľa kresťanských hodnôt– čo získam? – Znova nič. Jedine vnútornú i vonkajšiu nevyrovnanosť a komentár od ľudí – Dobre, že už zomrel. A stávam sa otrokom sveta, seba, svojich chúťok.
Boh neexistuje– nežijem podľa kresťanských hodnôt – čo stratím? - Stratím slobodu ducha, úctu ľudí, zničím život sebe a druhým okolo mňa......
 
Uvedomujem si, že odpovede nie sú úplné. Každý si tam môže ešte čokoľvek doplniť a tak sa vytvára priestor pre mnohé postrehy...
Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zaujímavá úvaha. Tuším sa ti tam ku koncu vlúdila chybička - je tam dvakrát "Boh neexistuje - nežijem podľa kresťanských zásad. (ani podľa kontextu som nezistila, žeby jedno z toho bol preklep ;) )

Tiež som sa zaoberala podobnou úvahou. Dokonca myšlienka, ktorá ma prepadla bola ešte nepríjemnejšia: "Čo ak Boh vôbec nie je dobrý a po smrti sa nám vysmeje, že sme sa nadarmo snažili?" Ale stačilo si ju pripustiť a jej nezmyselnosť hneď vyšla najavo - Však život s Bohom mi prináša šťastie a slobodu hneď - TU a TERAZ, nie "až" kedysi po smrti. To by bolo dosť smutné kresťanstvo. Je to paradox, ale ľudia bez Boha nie sú šťastnejší alebo slobodnejší - naopak, chýba im pevný bod, zdroj trvalej radosti bezohľadu na okolnosti, istota lásky a prijatia, sloboda od vášní a žiadostí tela... istota, radosť, láska, pokoj... To všetko dostávam. A keby som sa aj kdesi vo večnosti dozvedela, že "všetko je inak", neľutujem. Život na zemi by nemohol byť šťastnejší. ;-)
Odoslané 21.9.2012 10:27.
Ako sa vyjadril jeden neveriaci ocko, absolvent psychológie: "Kresťanská viera je dobrá psychohygiena" ;-)
Odoslané 21.9.2012 10:28 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Raz mi mamička rozprávala takýto skutočný príbeh:
V nemocnici sa starala o chorých pacientov jedna rehoľná sestrička. Vždy mala úsmev na perách, pre každého mala láskavé slovo a ruky prichystané pomôcť. Nikdy sa nežalovala, nesmútila, bola vľúdna, prívetivá, v očiach ostatných sprítomňovala anjela.
Každý deň prichádzala k lôžku aj veľmi chorého pacienta, ateistu, ktorý bol naopak vždy ufrfľaný, nadával na všetkých a na všetko... Jedného dňa hovorí tejto sestričke:
"Sestrička, už dlhšiu dobu vás pozorujem a je mi vás nesmierne ľúto. Ste taká krásna, mladá a takto si ničíte život. Prečo sa nevydáte, nemáte deti? Život vám rýchlo uplynie a ani sa nenazdáte, zomriete a naraz prídete na to, že Boh neexistuje"...
"Tak sa nič nestane", hovorí sestrička, "ale čo sa stane s vami, keď zomriete vy a zistíte, že Boh existuje?"
Odoslané 22.9.2012 8:09.
Tuto mi prichádza na um: "A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla." (Lk 16, 8)

Už len z nepoctivej vypočítavosti a prezieravosti sa dá prísť na to, že sa oplatí veriť.
Odoslané 22.9.2012 12:43.
super zamyslenie, tiež som nad tým už viackrát uvažovala a je to veľmi správne a rozumné emoticon) +
Odoslané 22.9.2012 13:31.
Je to pravda,podobný pribeh o jednom rehoľníkovi nám rozprával náš duchovný Otec a ten ateista sa napokom obrátilemoticon
Odoslané 22.9.2012 13:44 ako reakcia na Eva Vráblová.
Super! Negatívne premenené na pozitívne.
Odoslané 22.9.2012 13:49 ako reakcia na Martin Ragula.
Len kratke vysvetlenie - tam sa rozlisuje co clovek ziska a co straca, ak by aj Boh neexistoval a nezil by som podla krestanskych zasad. A dakujem za postrehemoticon
Odoslané 23.9.2012 15:40 ako reakcia na Eva Baranovičová.
Naozaj zaujimava poznamkaemoticon a pritom naozaj kolko toho ziskavameemoticon uz tu na zemi. Ako aj pani Eva hovori v tom svojom pribehu.
Odoslané 23.9.2012 15:41 ako reakcia na Martin Ragula.
Dovolim si zdielat na facebookuemoticon
Odoslané 23.9.2012 15:46 ako reakcia na Eva Vráblová.
Odoslané 23.9.2012 18:34 ako reakcia na Martin Majda.

Článok

 

POTRATY

 

(Zachráňme životy)

 

Dlhšie ma zaujíma odpoveď práve na túto základnú a veľmi dôležitú otázku. Istotne už sa veľa o tomto probléme nahovorilo, urobilo, ale treba konať ďalej. Nech dobrotivý Boh žehná úsilie všetkých, ktorí sa snažia otvárať našej generácii oči. Vďaka a vytrvajte. Prosím – znova a znova otvárajme túto problematiku – v nádeji, že sa niečo pohne a budeme môcť pozerať do očí budúcim generáciám. /Aby nám nevytkli, že sme mlčali a tiež, aby sme mali vôbec do akých očí pozerať./

Má niekto z Vás odpoveď na túto otázku? Kedy vzniká ľudský život? Organizujú sa rôzne konferencie – odpovedalo sa na túto otázku? Aké sú argumenty za a proti? Pýtame sa na to?

Dovolím si uviesť Vám odpoveď, ktorou argumentuje ministerstvo zdravotníctva – odpovede sú ešte z roku 2005, kedy som sa prvýkrát na nich obrátil s touto otázkou: „Otázka vzniku života je ideologickým sporom filozofov, biológov a právnikov už stáročia a je jasné, že sa tak skoro neuzavrie."

 „Je nutné považovať už oplodnenú bunku za určitý potenciál života, či ten potenciál je už život sám, alebo len možnosť a schopnosť stať sa životom, je otázka, ktorá trápi ľudstvo už niekoľko storočí."

Odpoveď z roku 2007: „ Prebieha intenzívna diskusia na tieto témy."

Mňa takéto odpovede veľmi neuspokojili. A aj keď by som chcel, aby sa našla jasná odpoveď na túto otázku a už sa toľko nediskutovalo, ale urobili zásadné opatrenia, zatiaľ zostanem naladený na „ich frekvenciu". Odpovede boli vždy v tomto duchu, že sa o probléme diskutuje a nie je celkom jasné kedy ľudský život vzniká. V poriadku – pripusťme teda, že nemáme istotu. Počujme, čo nám na to hovorí Ján Pavol II.: „ Z morálneho hľadiska tu ide o takú veľkú vec, že už samotná pravdepodobnosť jestvovania osoby by stačila na ospravedlnenie najkategorickejšieho zákazu akýchkoľvek zásahov smerujúcich k zabitiu ľudského embrya." (Evangelium vitae 60) Tým sa chce povedať, že pokiaľ nemáme istotu, či to ľudský život je, netvárme sa, že istotu máme, nakoľko my sa v našej spoločnosti k tomuto počatému plodu správame, akoby to ľudský život nebol a akoby sme o tom istotu mali.

Vyzerá to tak, že nikto o tom istotu nemá. /Samozrejme, okrem Cirkvi./ Ale mnohí vypustili tú zásadnú možnosť, že to ľudský život môže byť už v momente počatia a tvária sa, že nie je – ale istotu nemajú. Čo s tým spravíme?

 

PS: Samozrejme, že som si vedomý, že zákaz potratov nezmení postoj a srdcia rodičov k ich nenarodeným deťom, a že je nevyhnutne potrebné formovať ich poznanie – a veď vlastne o to sa pokúšam aj týmto príspevkom, aby sme si položili otázku a hľadali na ňu odpoveď – kedy vzniká ľudský život? A ak si na ňu odpovieme, tak potom budeme ľahšie vedieť zaujať postoj aj k pridruženým otázkam a argumentom napr. antikoncepcii, ktoré sa nám však stanú druhoradými, nakoľko budeme vedieť, že už nehovoríme o zhluku buniek, ale o celkom novej, jedinečnej bytosti – o človekovi.

 

PS2: Ešte jeden detail. Zdá sa mi, že diabol je už krok pred nami. Ak by aj ľudia niekedy schválili zákaz potratov, on už má antikoncepciu a zabíja sa po tichšie. Hrôza.

 

PS3: Ak chcete vyhľadajte cez google adresu na úrad vlády, ministerstvo zdravotníctva, ústavný súd, poslancov... a podobne a položte im túto otázku.

 

PS4: Zdá sa, že v poslednom časesa sa už otázka potratov presúva z roviny - kedy vzniká ľudský život a či to vôbec ľudský život je - do roviny, či ten život je hodný žitia. Akoby už bolo čím ďalej tým viac jasné, že to ľudský život je, ale či je aj hodný života to už je jasné menej - či sa nebude trápiť, keď bude nemilovaný, nechcený, chorý... A kto nám dal právo o tom rozhodovať?