Blogy

« Späť

Čo ma o desatore naučilo auto

Čo ma o desatore naučilo auto

/príhovor zo sv. omše pre mladých v Podolínci/

Drahí mladí.

Kto z vás by netúžil po šťastnom živote? Verím, že každý túži byť šťastný. Otázkou zostáva – čo ma šťastným urobí? Myslíš si, že budeš šťastný ak o pár rokov z teba vyrastie alkoholik, drogovo závislý, rozvedený otec, matka? Predpokladám, že v tomto nikto šťastie nevidí. No kde to začalo, že to došlo do takého konca? U niektorých už v nezodpovedne prežitej mladosti, kde sa tieto zlozvyky odštartovali. U iných je to dôsledok hľadania ľahších ciest, či vyhýbanie sa problémom. Alebo, že by sme sa nechali oklamať svetom, ktorý sa nás snaží presvedčiť, že v tom spočíva šťastie človeka? Dáva ľahký recept na akože šťastný život, v ktorom si môžem robiť čo chcem a užívať ako chcem – alkohol, drogy, neviazanú zábavu... No ľahké recepty – čo nestoja žiadnu námahu, stoja za nič. Lacné sú predsa len šmejdy. Kvalita je drahá a stojí veľa.

Kde však nájsť učiteľa, ktorý mi ukáže jasné pravidlá a ponúkne správnu cestu?

Boh. On mi v desatore  ukazuje veľmi jasne čo a ako. Skúste tam nájsť nejakú chybu – niečo s čím nesúhlasíte, niečo, čo sa vám zdá byť zbytočné. Myslím si, že nenájdeme nič. A prikloníme sa k tomu, čo hovorí sv. Pavol – v liste Rimanom 7. kapitola – odporúčam pozrieť – „Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch (tele) pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle. ... Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to čo chcem, ale robím to čo nenávidím.“ Aj my určite kdesi v hĺbke srdca cítime, že táto cesta je správna a dobrá, aj keď je náročná a ťažká. Ježiš nám totiž ani nikdy ľahké cesty nesľuboval – povedal, kto chce ísť za mnou nech ZAPRIE sám seba...

/Konkrétny príklad – ako napr. dokáže chlapec dievčaťu, že ju má rád? Kúpi jej kvety, prsteň, povie jej to, napíše jej to, či ináč? ... To všetko je príliš málo a príliš ľahká cesta. No darovať dievčaťu svoju čistotu až v manželstve, tak to už je poriadny sebazápor a obeta. To je dar. To je dôkaz lásky. To uzná verím každý./

Je len na nás, či sa teda rozhodneme počúvať Božie prikázania, alebo nie. Ja by som však vsadil na to, že poslúchnem. Risknime to a až neskôr o pár rokov uvidíte ovocie svojho rozhodnutia. Ak budete žiť podľa Kristových prikázaní prežijete šťastný život a ak nie tak prežijete smutný život.

Kde beriem tú istotu? Použijem príklad s autom. Keď výrobca, ktorý auto pozná, dá do návodu na použitie, že tam treba tankovať naftu, môžem si ja povedať, že ho neposlúchnem? A že si tam natankujem benzín? Môžem si tak povedať a dokonca aj tak môžem urobiť. Ale auto sa pokazí, no nemôžem sa sťažovať výrobcovi – veď on mi to v návode napísal. Hnevať sa môžem iba na seba, že som neposlúchol.

Už asi viete, čo tým chcem povedať. Človeka stvoril Boh – On teda najlepšie pozná človeka a tajomstvá jeho srdca, preto dal človeku veľmi jednoduchý návod na to, ako prežiť šťastný život – DESATORO. Je však na tebe a na mne, či ho poslúchnem. No keď sa život pokazí, ako to auto, môžeš reklamovať? A na toto už odpoveď nedám, iba ak medzi 4 očami...

PS:(Odporúčam pozrieť blog „A čo keď Boh neexistuje.)

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Bolo to adresované mladým, ale dovolila som si to prečítať. (To je drzosť!) Pre seba pre radosť aj obohatenie. Aj keď sa zdá, že my skôr narodení už máme svoje volanty v rukách a otočíme nimi len v nutnej krajnosti, nie je to tak. Ceste nepustí! A Božie cesta je rovnako neprebádaná mladým ako aj starým. Kráčame po nej, necháme sa viesť svetlom rovnakým, ktoré je láska, kde sa vzájomne stretáme aj mladí aj starí rovnako. Tankovacie miesta pre úspech zdolania cesty máme tiež rovnaké, možno štartovacia dráha sa líši, ale nie je v nej veľký rozdiel ak hnacou hmotou je láska a cestnými značkami a smernicami je Desatoro rovnako pre všetkých. Vďaka za tento krásny príspevok. Anna
Odoslané 18.10.2012 13:00.
Mali by sme dať mladým iba návod, ako vidieť úžas desatora. je to skôr úloha pre nás, ako ho sprístupniť tak, aby sme im ho ukázali ako poklad, ktorým bez pochybností je. Pre deti a pre mládež sú potrebné vzory, podľa ktorých by sa mohli (a chceli) riadiť... je to vážna a náročná úloha pre nás všetkých, pre rodičov, dospelých a aj pre vás kňazov. Ide o veľa. Ide o mladú generáciu ľudí - kresťanov, ktorí sa púšťajú po cestách života. Vidím to ako komplexnú záležitosť. Neexistuje iba ty. Vždy je tu aj ja. My. Ako sa darí mne byť vzorom, a keďže tí okolo sú moji... lámem si hlavu nad tým, ako... byť tým, kto pomôže, priamo alebo nepriamo. Beriem zodpovednosť na seba... nie, nebola som iba dobrým príkladom. Aj ja som sa to dlho učila. Iba Bohu môžem ďakovať, že som vieru nestratila. A keďže sme ten "Vinič"... každý z nás buď dvíha alebo stráca blížneho... Sme jedno telo. Ja sa zatiaľ modlím a vymýšľam, čo s tým... aby mladí (i my starší) videli vieru ako radosť zo života a destoro ako poklad:0)) A hľadám, kde môžem ja pomôcť a ako. Chcem byť dobrou vetvičkou na kmeni môjho "Viniča". Je to úloha, ktorá sa nedá riešiť za noc. Ale stojí to za námahu. Verím, že nie sme tak slabí, aby sme nemohli pomôcť tým, ktorí to potrebujú.
Odoslané 18.10.2012 13:03.
Martin, tvoj článok je milučký:0) Môj komentár nie je kritikou, iba mi "ušli" myšlienky vo vzťahu k desatoru... nie k Tebe! alebo vôbec k niekomu konkrétne. Aby niekto nesprávne nechápal(rodičia, učitelia). je to iba k roku viery zamyslenie skôr pre mňa... ten môj komentár. Skôr pre tú evanjelizáciu osobným príkladom (ja a iní) a tak... Modlím sa za vás, kňazov aj za rodičov a deti. Modlím sa, aby sme spolu našli lásku k desatoru:0)
Odoslané 18.10.2012 13:41.
Súhlasím s myšlienkami v článku. Rád by som tam však pridal, že aj DESATORO treba žiť S LÁSKOU ! Podľa prikázania LASKY. To je Duchom DESATORA. To je to pravé palivo do motora - nášho srdca. Snažme sa mať neustále Sviatostného Ježiša v našich srdciach ! To je to pravé pre naše životy !
Odoslané 18.10.2012 14:26.
Ešte by som pridal, že DESATORO a aj VŠETKY BOŽIE PRIKÁZANIA sú VEĽKOU INŠPIRÁCIOU PRE NAŠE ŽIVOTY. Nielen príkazmi, ale aj láskavými radami a pomocou od Toho, kto nás miluje - Nášho Nebeského Otca. Umelci hovoria niekedy o inšpirácii od múz. Inšpiráciou nás - kresťanov by malo byť práve Božie Slovo, ktoré nám formuje náše životy v jedno veľké úžasne krásne dielo Božej lásky. Prajem všetkým, nech sa vám aj v tom darí!
Odoslané 18.10.2012 14:34.
Vďaka Miroslav, že som poznala, že musím byť dôslednejšia a pomalšia. Rýchle reakcie mi už "nepristanú". Je tu jasný dôkaz. Vo svojom komentári som zabudla na také niečo, čo sa dá povedať, že "tým sa živým, tým sa kochám...- "Božie slovo"".
Odoslané 18.10.2012 14:39 ako reakcia na Miroslav Priecel.
Dakujem za vsetky postrehy - veru o desatore by sa dalo vela pisat a aj hovorit a prto je vzdy vzacne, ked sa niekto zapoji do konmentarovemoticon Ked clanok pisem, alebo resp. ako teraz, ked som si pripravoval tento prihovor - neda sa poukazat na vsetko a dolezite je zachytit aspon jednu myslienku - a nechat otvorenu moznost diskusie - ak by to niekoho aspon trochu oslovilo, urcite sa ozve a bdue sa chciet o tom rozpravat a to bol moj ciel pri priprave tohto prihovoru - trosku vyrusit z pohodlia a zabehanych kolaji a zamysliet sa nanovo. Ale priznam sa- je to niekedy naozaj velmi narocne - vediet uputat. Pamatajte proim na nas knazov v modlitbe.
Odoslané 24.10.2012 13:10.

Článok

 

POTRATY

 

(Zachráňme životy)

 

Dlhšie ma zaujíma odpoveď práve na túto základnú a veľmi dôležitú otázku. Istotne už sa veľa o tomto probléme nahovorilo, urobilo, ale treba konať ďalej. Nech dobrotivý Boh žehná úsilie všetkých, ktorí sa snažia otvárať našej generácii oči. Vďaka a vytrvajte. Prosím – znova a znova otvárajme túto problematiku – v nádeji, že sa niečo pohne a budeme môcť pozerať do očí budúcim generáciám. /Aby nám nevytkli, že sme mlčali a tiež, aby sme mali vôbec do akých očí pozerať./

Má niekto z Vás odpoveď na túto otázku? Kedy vzniká ľudský život? Organizujú sa rôzne konferencie – odpovedalo sa na túto otázku? Aké sú argumenty za a proti? Pýtame sa na to?

Dovolím si uviesť Vám odpoveď, ktorou argumentuje ministerstvo zdravotníctva – odpovede sú ešte z roku 2005, kedy som sa prvýkrát na nich obrátil s touto otázkou: „Otázka vzniku života je ideologickým sporom filozofov, biológov a právnikov už stáročia a je jasné, že sa tak skoro neuzavrie."

 „Je nutné považovať už oplodnenú bunku za určitý potenciál života, či ten potenciál je už život sám, alebo len možnosť a schopnosť stať sa životom, je otázka, ktorá trápi ľudstvo už niekoľko storočí."

Odpoveď z roku 2007: „ Prebieha intenzívna diskusia na tieto témy."

Mňa takéto odpovede veľmi neuspokojili. A aj keď by som chcel, aby sa našla jasná odpoveď na túto otázku a už sa toľko nediskutovalo, ale urobili zásadné opatrenia, zatiaľ zostanem naladený na „ich frekvenciu". Odpovede boli vždy v tomto duchu, že sa o probléme diskutuje a nie je celkom jasné kedy ľudský život vzniká. V poriadku – pripusťme teda, že nemáme istotu. Počujme, čo nám na to hovorí Ján Pavol II.: „ Z morálneho hľadiska tu ide o takú veľkú vec, že už samotná pravdepodobnosť jestvovania osoby by stačila na ospravedlnenie najkategorickejšieho zákazu akýchkoľvek zásahov smerujúcich k zabitiu ľudského embrya." (Evangelium vitae 60) Tým sa chce povedať, že pokiaľ nemáme istotu, či to ľudský život je, netvárme sa, že istotu máme, nakoľko my sa v našej spoločnosti k tomuto počatému plodu správame, akoby to ľudský život nebol a akoby sme o tom istotu mali.

Vyzerá to tak, že nikto o tom istotu nemá. /Samozrejme, okrem Cirkvi./ Ale mnohí vypustili tú zásadnú možnosť, že to ľudský život môže byť už v momente počatia a tvária sa, že nie je – ale istotu nemajú. Čo s tým spravíme?

 

PS: Samozrejme, že som si vedomý, že zákaz potratov nezmení postoj a srdcia rodičov k ich nenarodeným deťom, a že je nevyhnutne potrebné formovať ich poznanie – a veď vlastne o to sa pokúšam aj týmto príspevkom, aby sme si položili otázku a hľadali na ňu odpoveď – kedy vzniká ľudský život? A ak si na ňu odpovieme, tak potom budeme ľahšie vedieť zaujať postoj aj k pridruženým otázkam a argumentom napr. antikoncepcii, ktoré sa nám však stanú druhoradými, nakoľko budeme vedieť, že už nehovoríme o zhluku buniek, ale o celkom novej, jedinečnej bytosti – o človekovi.

 

PS2: Ešte jeden detail. Zdá sa mi, že diabol je už krok pred nami. Ak by aj ľudia niekedy schválili zákaz potratov, on už má antikoncepciu a zabíja sa po tichšie. Hrôza.

 

PS3: Ak chcete vyhľadajte cez google adresu na úrad vlády, ministerstvo zdravotníctva, ústavný súd, poslancov... a podobne a položte im túto otázku.

 

PS4: Zdá sa, že v poslednom časesa sa už otázka potratov presúva z roviny - kedy vzniká ľudský život a či to vôbec ľudský život je - do roviny, či ten život je hodný žitia. Akoby už bolo čím ďalej tým viac jasné, že to ľudský život je, ale či je aj hodný života to už je jasné menej - či sa nebude trápiť, keď bude nemilovaný, nechcený, chorý... A kto nám dal právo o tom rozhodovať?