Postoj chvíľu, pozri, svitá deň, v svetle pravdy prekročiť skús svoj tieň. Som si krížom, len v Bohu nájdem smer. Veď On je v nás, dýcha v nás On sám, v nás je Kristus, tak poď volá Ťa. Vezmi na seba svoj kríž, silu lásky objavíš, vezmi na seba svoj kríž, poď, ver mi, uvidíš... Veľkú ťarchu vraj nosíš, tou ťarchou si ty sám, zmysel cesty pochopíš: „Nasleduj ma!" volá Pán.

Jednou z neoddeliteľných súčastí pôstneho prežívania katolíkov je krížová cesta. Viac Crusis je modlitbou, ktorá nás sprevádza neustále. Počas štrnástich zastavení máme možnosť rozjímať o Kristovej ceste z Pilátovho domu cez Via dolorosa až na Golgotu.

Silný vplyv sekularizácie zasiahol aj túto oblasť.
Niekedy sa pýtam...o čo nám ide?
O "čaro" krížovej cesty? O príjemnú "atmošku"?
To nie je vstup do Jeruzalema. Nekričíme hosana, ale ukrižuj...

Myslíme si, že ak je autorom nášho príbehu Boh, všetko sa skončí ako v rozprávke..
Že ak plníme Boží plán, budeme uchránení od bolesti. No nie vždy je to tak.
Akoby sme sa pozerali na zadnú stranu perzského koberca.
Všetko je popletené, chaotické, nedáva to zmysel. Je to preto, že sa nedívame na veci zo správnej strany.
Nevidíme ich z Božej perspektívy.

Rozmýšľam nad tým, čo vlastne znamená žiť s Pánom.
Viera.
Život s Bohom.
To nie je prechádzka ružovou záhradou.
Okuliare s farebnými sklíčkami odložme bokom.
Je to tá najväčšia realita.
Svätosť.

Žiť s Bohom neznamená vyvaliť sa na pláži v luxusných plavkách a popíjať exotický drink.
Kristus nám sám ukázal cestu.
Je ňou Viac Crusis.
Nič pohodlné.
Nič jednoduché.
Nič ľahké.
Nič bezbolestné.
Nesľúbil nám, že to bude easy a no pain.
Sľúbil nám niečo oveľa dôležitejšie.
Že bude s nami. Stále.
Že to má zmysel.
Že sa na nás teší vo večnosti..
Tam, kde spočinieme v Jeho srdci.
Úplne.

To, že smejem sa, keď smutná som, vôbec nie je žiadnou pretvárkou.
To len radosť z lásky Božej mám, ktorú On zosiela na zem k nám.
Bože Otče, lásky tej ja ale málo mám, dary svoje uštedri dnes nám.

obrázok: fano