FERKOVI SZABOVI K 60-ke

(Hriňová, 16. 11. 1971)

Milý Ferko,

v tejto – tak slávnostnej – žitia Tvojho chvíli,

keď sme k Tebe všetci prenáramne milí,

chcem Ťa veršom skromným priateľsky pozdraviť,

Tvoju 60-ku tak svojsky osláviť...

V spomienkach zalietam do Banskej Bystrice –

do tej Kapitulskej kamennej ulice,

ktorou sme sa toľko našpacírovali

a reverendami prach v nej zametali.

Budova starého nášho seminára

pred zrakom duchovným sa mi dnes vynára

a s ňou tie zážitky: krásne i ponuré –

sťa zrnká ruženca na hodvábnej šnúre.

Dvadsaťdva mladíkov z rôznych kútov vlasti,

prišlo okusovať seminárske slasti,

prišlo sa pasovať s veľkou Božou vedou,

ktorá pre dosť mnohých dlho bola biedou.

Ty si prišiel s tmavou kučeravou hlavou,

ovenčený čerstvou fotbalovou slávou,

ktorú si si získal na Znievskom gympli,

kde sa Tvoje sily ku matúre vypli.

Cirkusácke kúsky rád si nám predvádzal,

a aj nás ku tomu horlivo navádzal,

na nose si nosil pinče a paličky

a na brade zase stoly a stoličky.

Veselá boli sme na ročníku chasa,

k dispozícii bol klavír, husle, basa,

športovci šikovní, do fotbalu draví,

no aj do učenia dosť šikovné hlavy...

Na seminárske sme zvykali móresy –

Špirko mával na nás dosť časté ponosy

a na svojom tvrdom asketickom lôžku

často kefu ostril na klerickú kožku.

Mrzelo ho veľmi, že z klerikov ktosi

chodí o polnoci do záchodu bosý

a jeden potajme – dodali sme k tomu –

do Národného vraj zabehuje domu.

Z lásky k Pánu Bohu a z lásky k národu

udržiavali sme si dobrú náladu,

aj k teológii riadne sme pričuchli,

a tak sa nám rôčky v seminári šuchli.

Keď po štyroch rokoch kňazskú dráhu túto

nastupovali sme – bolo nám aj ľúto,

za tým seminárskym životom a chlebom,

ktorý tak srdečne zbližoval nás s nebom.

Tvoje prvé miesto – kaplánska puberta –

začala v Prievidzi – u Ema Schuberta.

Robil si tam dojem – tak Eman spomína

a odrazil si mu veľa vody z mlyna.

Z Prievidze do Brezna šiel si na móresy –

tam prísny Šimuni česal Ti vše vlasy,

a potom nás stihla v Prahe vojenčina,

kde tiež často bola vydarená psina...!

bol to podarený v tom Karlíne podnik:

Kišš, Toma a Nikl – aj Šulek „svobodník" –

vojenskému nás tam učili móresu

a dali nám neraz poriadne do dresu...!

Potom Ťa na chvíľu privinula Ľupča –

BÚ Ťa preháňal ako malé chlapča:

do Martina šiel si – ale len nakrátko –

a vrátil sa opäť, keď odišiel Zaťko.

Potom do Badína – ako správca fary –

sotva dobrovoľne – skôr na rozkaz vari –

ale dlho si tam nenechal onucky,

lebo Ťa vytlačil Tonko Zárevúcky.

Keď si tak okúsil jablká i plánky,

ako expositus šiel si do Ulmanky,

ale o dva roky – keď už riedla štica –

vyslobodila Ťa lepšia Moštenica.

Ako si sa tam mal a čo si tam zažil,

občas si sa potom prezradiť nám snažil,

keď na túrach v Tatrách plynuli dni kľudné

a v spomienkach žili vojnové dni trudné.

Na dôkaz, že ešte rád Ťa má Ježiško –

uvoľnil Ti miesto pán monsignor Šiško,

dostal si sťa léno Horné Opatovce,

aby si tam pásol dobré i zlé ovce.

Náladu Ti kazil ten plyn z hlinikárne,

ktorý Opatovce zničil ordinárne,

a tak si zas dostal farnosť celkom novú –

tú tvoju terajšiu, vrchársku Hriňovú.

Šiesty rok užívaš tunajšiu dobrotu,

práce máš cez hlavu a s ňou veľkú psotu,

máš pekné bývanie, auto aj kaplána,

nuž, môžeš si spievať z večera do rána...

Nechystaj sa teda na penziu ešte,

drž sa svojho miesta ako klinca kliešte,

aj keď Ti kapláni robia zavše prieky –

to už tak vždy bolo, aj bude naveky.

Čo Ti ešte, Ferko, povedať mám k vôli..?

Pracuj svedomite na tom Božom poli,

nezahadzuj flintu predčasne do žita,

vieš, ako si žatva robotníkov pýta.

Z tých, čo sa náhlive hnali do penzie,

priveľa už v chladnej, vlhkej zemi hnije.

Ak nechceš putovať privčas k nebies bráne,

nuž, neskladaj svojho povolania zbrane.

Veď aj my ostatní, kamaráti Tvoji,

chceme zopár rôčkov ostať ešte v boji,

kým sily vystačia a zdravie nám slúži –

ako vytrvalí bojovníci Boží.

Nuž – nech Ťa Boh živí – Ferinko náš milý

a nech Ti do práce dá chuti a sily,

aby si v záujme nesmrteľných duší

aj ďalej pracoval a žil jak sa sluší...

Tvoj verný vždy Náco z Novej Bane

__________________________________

Vysvetlivky: Ulmanka /dnešná Uľanka/

                      Náco z Novej Bane – dp. Ignác Tonhäuser