Akurát som bola po obede a mala som chvíľu času na oddych. Vo Važeckom Diecéznom centre voľného času to vtedy vrelo keďže sa tam konal Detský letný tábor zo Žakoviec. Bola som tam ako dobrovoľníčka už druhý týždeň v mesiaci s dlhšou prestávkou.

Ako zvyčajne keď mám príležitosť som sa začala prehrabávať v časopisoch, ktoré tam boli položené. Jeden som si vzala a zakotvila som v prednáškovej miestnosti kde bol aký- taký kľud. Zaujalo ma pár článkov, no iba jeden z nich ma rozplakal.

Bolo to svedectvo Daniela Launera z eSPé. Opisoval tam to aký bol pred obrátením, to ako si ho k sebe Pán pritiahol a to čo pre neho spravil. Najviac ma dojala časť kde písal, že raz po prijímaní, ak ma pamäť neklame, mu ukázal Pán obraz.

Pán stál na rázcestí. Jedna cesta bola úplne v pohode a tá druhá bola plná tŕňov a trápenia. Daniel videl ako sa na neho Pán zahľadel a povedal: ,,Za Dana Launera.. jasné!“ a vydal sa tou tŕňovou cestou.

Vtedy som si predstavila ako Pán hovorí ,,Za Tímeu Oravcovú .. jasné!“ – a ide. Je to niečo neuveriteľné a zároveň krásne. Pán za nás vzal kríž aby sme my mohli žiť v svetle. A teraz si každý z nás môže predstaviť túto situáciu a doplniť tam svoje meno. ,, Za (...) .. jasné!“

Lebo Pán to tak robí. Pán nás miluje a vždy by si vybral tú cestu. Ani sekundu by neuvažoval nad niečím iným. Neexistuje!

Tak isto som nedávno čítala jednu knihu. Slová Svätej Terézie z Lisieux . Poviem vám, niekedy sa mi stáva, že sa vážne zarazím nad Pánovými slovami, keď čítam Sväté Písmo. A to čo povedala Sv. Terézia je tak krásna pravda až mi vyrazila dych.

Vraví: ,, Istotne má všetky dokonalosti, aké si len možno želať. Ale- ak to smiem povedať- zároveň má jednu veľkú slabosť: je slepý! A jestvuje veda, ktorú nepozná: počty (...) Keby presne videl a vedel počítať, či by nás pre naše viny nevrátil späť do ničoty? Ale nie, jeho láska k nám ho vskutku robí slepým. A všimnite si aj toto: keby najväčší hriešnik na tomto svete v okamihu smrti oľutoval svoje viny a zomrel by v prejave lásky, započíta mu iba jeho poslednú modlitbu a bez váhania ho príjme do náručia svojho milosrdenstva, nepočítajúc mnohé svoje milosti, ktoré ten nešťastník odmietol, ani jeho previnenia. Ale aby sme ho urobili slepým a zabránili mu vystaviť i ten najmenší účet, treba ho vedieť chytiť za srdce. To je jeho slabá stránka.“

Nuž, čo sa týka svedectva, som veľmi rada, že mi ho Pán ukázal. Posunulo ma znova o niečo vpred. Pevne verím, že raz aj ja budem schopná svoje svedectvo porozprávať iným, a že možno aj to niekomu pomôže. No zatiaľ je to v rukách Pána. :)