Ne(tradičné) vinšovačky

FERKOVI SZABOVI K 60-ke

(Hriňová, 16. 11. 1971)

 

Milý Ferko,

v tejto – tak slávnostnej – žitia Tvojho chvíli,

keď sme k Tebe všetci prenáramne milí,

chcem Ťa veršom skromným priateľsky pozdraviť,

Tvoju 60-ku tak svojsky osláviť...

 

V spomienkach zalietam do Banskej Bystrice –

do tej Kapitulskej kamennej ulice,

ktorou sme sa toľko našpacírovali

a reverendami prach v nej zametali.

Budova starého nášho seminára

pred zrakom duchovným sa mi dnes vynára

a s ňou tie zážitky: krásne i ponuré –

sťa zrnká ruženca na hodvábnej šnúre.

 

Dvadsaťdva mladíkov z rôznych kútov vlasti,

prišlo okusovať seminárske slasti,

prišlo sa pasovať s veľkou Božou vedou,

ktorá pre dosť mnohých dlho bola biedou.

 

Ty si prišiel s tmavou kučeravou hlavou,

ovenčený čerstvou fotbalovou slávou,

ktorú si si získal na Znievskom gympli,

kde sa Tvoje sily ku matúre vypli.

Cirkusácke kúsky rád si nám predvádzal,

a aj nás ku tomu horlivo navádzal,

na nose si nosil pinče a paličky

a na brade zase stoly a stoličky.

 

Veselá boli sme na ročníku chasa,

k dispozícii bol klavír, husle, basa,

športovci šikovní, do fotbalu draví,

no aj do učenia dosť šikovné hlavy...

Na seminárske sme zvykali móresy –

Špirko mával na nás dosť časté ponosy

a na svojom tvrdom asketickom lôžku

často kefu ostril na klerickú kožku.

Mrzelo ho veľmi, že z klerikov ktosi

chodí o polnoci do záchodu bosý

a jeden potajme – dodali sme k tomu –

do Národného vraj zabehuje domu.

 

Z lásky k Pánu Bohu a z lásky k národu

udržiavali sme si dobrú náladu,

aj k teológii riadne sme pričuchli,

a tak sa nám rôčky v seminári šuchli.

Keď po štyroch rokoch kňazskú dráhu túto

nastupovali sme – bolo nám aj ľúto,

za tým seminárskym životom a chlebom,

ktorý tak srdečne zbližoval nás s nebom.

 

Tvoje prvé miesto – kaplánska puberta –

začala v Prievidzi – u Ema Schuberta.

Robil si tam dojem – tak Eman spomína

a odrazil si mu veľa vody z mlyna.

 

Z Prievidze do Brezna šiel si na móresy –

tam prísny Šimuni česal Ti vše vlasy,

a potom nás stihla v Prahe vojenčina,

kde tiež často bola vydarená psina...!

bol to podarený v tom Karlíne podnik:

Kišš, Toma a Nikl – aj Šulek „svobodník" –

vojenskému nás tam učili móresu

a dali nám neraz poriadne do dresu...!

 

Potom Ťa na chvíľu privinula Ľupča –

BÚ Ťa preháňal ako malé chlapča:

do Martina šiel si – ale len nakrátko –

a vrátil sa opäť, keď odišiel Zaťko.

Potom do Badína – ako správca fary –

sotva dobrovoľne – skôr na rozkaz vari –

ale dlho si tam nenechal onucky,

lebo Ťa vytlačil Tonko Zárevúcky.

 

Keď si tak okúsil jablká i plánky,

ako expositus šiel si do Ulmanky,

ale o dva roky – keď už riedla štica –

vyslobodila Ťa lepšia Moštenica.

Ako si sa tam mal a čo si tam zažil,

občas si sa potom prezradiť nám snažil,

keď na túrach v Tatrách plynuli dni kľudné

a v spomienkach žili vojnové dni trudné.

 

Na dôkaz, že ešte rád Ťa má Ježiško –

uvoľnil Ti miesto pán monsignor Šiško,

dostal si sťa léno Horné Opatovce,

aby si tam pásol dobré i zlé ovce.

Náladu Ti kazil ten plyn z hlinikárne,

ktorý Opatovce zničil ordinárne,

a tak si zas dostal farnosť celkom novú –

tú tvoju terajšiu, vrchársku Hriňovú.

 

Šiesty rok užívaš tunajšiu dobrotu,

práce máš cez hlavu a s ňou veľkú psotu,

máš pekné bývanie, auto aj kaplána,

nuž, môžeš si spievať z večera do rána...

 

Nechystaj sa teda na penziu ešte,

drž sa svojho miesta ako klinca kliešte,

aj keď Ti kapláni robia zavše prieky –

to už tak vždy bolo, aj bude naveky.

 

Čo Ti ešte, Ferko, povedať mám k vôli..?

Pracuj svedomite na tom Božom poli,

nezahadzuj flintu predčasne do žita,

vieš, ako si žatva robotníkov pýta.

 

Z tých, čo sa náhlive hnali do penzie,

priveľa už v chladnej, vlhkej zemi hnije.

Ak nechceš putovať privčas k nebies bráne,

nuž, neskladaj svojho povolania zbrane.

Veď aj my ostatní, kamaráti Tvoji,

chceme zopár rôčkov ostať ešte v boji,

kým sily vystačia a zdravie nám slúži –

ako vytrvalí bojovníci Boží.

 

Nuž – nech Ťa Boh živí – Ferinko náš milý

a nech Ti do práce dá chuti a sily,

aby si v záujme nesmrteľných duší

aj ďalej pracoval a žil jak sa sluší...

 

Tvoj verný vždy Náco z Novej Bane

                            

__________________________________

Vysvetlivky: Ulmanka /dnešná Uľanka/

                      Náco z Novej Bane – dp. Ignác Tonhäuser

Zobrazenie knižnice dokumentov (História farnosti)

História farnosti

postupne zverejňovaná vo farskom časopise Hriňovský posol (čiastočná, nakoľko mnohí pravoverní svedkovia histórie farnosti už vymreli)
Dokumenty
Ukazujem 12 výsledkov.
Položiek na stránku 20
z 1
Názov Veľkosť
História I. časť.pdf
História RC, Farnosti sv. Petra a Pavla Hriňová
156,0k
História II. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová - Kostol sv. Petra a Pavla
108,2k
História III. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Oprava farského kostola v spomienkach Dp. Martina Mojžiša I.
154,8k
História IV. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Spomienky na pastoráciu alebo Čo sa dalo postíhať popri opravách kostola - Dp. Martin Mojžiš II.
69,1k
História IX. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Život farnosti očami fotoobjektívu II.
2 049,4k
História V. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová "Novinky" z histórie farnosti v spomienkach tety Márie Žilkovej
415,9k
História VI. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Pokračovanie o histórii kostola a farnosti s tetou Máriou Žilkovou
2 025,4k
História VII. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Oplotenie kostola a kostolníci
133,6k
História VIII. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Život farnosti očami fotoobjektívu
304,0k
História X. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Zrod kaplniek na hriňovských lazoch
189,7k
História XI. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Kaplnka U Šuľkov
245,6k
História XII. časť.pdf
História RC, Farnosť sv. Petra a Pavla Hriňová Kaplnka U Blchov
384,0k
Ukazujem 12 výsledkov.
Položiek na stránku 20
z 1