Čoraz častejšie sa stretávam s javom, podľa ktorého chcú ľudia stráviť prelom rokov v tichosti domova. Neláka ich ulica, nič im nehovorí pyrotechnika, ani jasajúci zástup na námestí alebo uzavretá spoločnosť na súkromnej párty. Viac im vyhovuje ticho (pri predstave búchajúcich petárd a ohňostrojov - vec ťažko predstaviteľná). Neláka ich ani bujarý silvestrovský program v televízii, radšej siahnu po Sv. písme, prípadne po inej duchovnej literatúre. Celkom malá skupina si nájde cestu do kostola - ak je otvorený, aby "rozložila" prežitý rok pred tvárou Najvyššieho. Ide o tendenciu uzobrať sa, opustiť načas hluk tohto sveta a vnímať iba Boha a svoju dušu. Práve v tejto atmosfére sa môžu zrodiť podnetné myšlienky. Napríklad tieto - Symbolom v rôznych sci-fi príbehoch a rozprávkach býva pečať. Táto pečať obvykle býva rozlomená na niekoľko úlomkov. Úlomky síce do seba zapadajú, no "ako na potvoru" ich nevlastní jeden človek, ale hneď niekoľkí. Títo ľudia sa musia najprv fyzicky nájsť. Každý ide najprv svojou cestou a prekonáva rôzne nástrahy a úskalia. Občas sa stretávame s javom, že niektorí z vlastníkov časti pečate chce mať všetko iba pre seba. No "sólo" jazda sa nevypláca. Zmysel má iba koordinácia a spolupráca. Pečať nadobudne plnosť svojej moci iba vtedy, keď sa všetci jednotlivci stretnú na jednom mieste a každý prinesie tú svoju časť pečate. V podstate ide o hlbokú myšlienku, ktorá sa v rôznych odtieňoch pravdy prejavuje v praxi.  Nový rok nám ponúka možnosť spojiť to, čo je rozbité. Znovu cítime nádej, že všetky čriepky rozlomeného obrazca sa dajú zlepiť a zjednotiť. Existujú spoločenstvá, rodiny, tímy, kde je viac ako akútne spojiť to, čo vinou ľudskej slabosti dospelo do štádia rozpadu. Buďme sebakritickí! Aj v našom pomyselnom vrecku sa možno nachádza "úlomok" nejakého rozbitého vzťahu. Sú situácie, kedy sa tvárime, že o ňom nevieme, prípadne čakáme, že niekto príde a bude nás na kolenách prosiť, aby sme ho ponúkli do spoločného diela. Nový rok čaká na nás s výzvou, aby sme podnietili aktivitu za účelom zjednocovania a nápravy aj za cenu obetí. Nech je to akokoľvek ťažké, tento krok podniknime s Tým, ktorého ohlasuje Jánovo evanjelium. Bez neho by akákoľvek ľudská aktivita zostala neplodnou: "Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo." /Jn1,3/ On - Ježiš - znova spája a zjednocuje rozbité vzťahy a roztratené zámery jednotlivcov, ktorí neuznávajú princíp jednoty (Porov. Jn 10,16) Nový rok dáva človekovi príležitosť, aby reagoval na svoje prípadné vyhasnutie. Vianočná atmosféra liturgie hovorí o svetle. Reaguje tak na situácie, kedy z nás odchádza svetlo dobra a čností a vo vnútri zostáva prázdnota. Naši mladí - dvadsaťroční hokejoví juniori - získali na MS v Kanade bronzové medaily. Je to veľký úspech nášho hokeja. Stalo sa tak po dlhom čase. Videl som krátku reportáž, keď sa ich v lietadle počas presunu pýtala redaktorka RTVS na rôzne témy. Napríklad na tému Vianoc. Pýtala sa, ako to znášajú, že sviatky trávia cestovaním a športom. Chlapci pokrčili plecami a povedali, že si na to zvykajú, lebo taký je život športovca. Iste majú pravdu, dá sa na to zvyknúť. Ale čo keď pod "plášťom" cestovania a športu sa stretávame s faktom odumierania niečoho duchovného (viery)? Neviem, do akej miery títo chlapci chápu duchovnú podstatu Vianoc, no ide tu o riziko, ktoré vyplýva zo štýlu života, ktorý neberie ohľad na posvätno. Tento štýl môže celkom hravo a legálne (pod dojmom športového alebo iného zápolenia) postupne "vyprázdniť" človeka a obrať ho o dôležité fakty nasmerovania na Boha. Človek ani nemusí vybadať, ako životný štýl úspechu z neho vysáva životodarnú energiu. Je tu čo robiť, aby človek zapol obranný mechanizmus naplno a nepovolil, aby v ňom vyhaslo Svetlo z Svetla... Vianoce nás upozorňujú, že: "Pravé Svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet."  /Jn 1,9/ Prišlo, aby zažalo svetlo viery alebo aby ho posilnilo, keďže svet ženúci sa za výkonom, produkciou a pôžitkom uhasína v človekovi život podľa Božej vôle. Otvorme sa tomu Svetlu, lebo ono prišlo: "...aby skrze neho všetci uverili." /Jn1,7/ Je pekné, ak človeka zdobia úspechy a sláva. No je plnohodnotné, ak človeka zdobí aj svetlo vnútra, ktoré ho robí milým Bohu a je výsledkom Ježišovho úspechu vykúpenia. Čím bola zamestnaná naša myseľ na prelome rokov? Som presvedčený, že ľuďom dobrej vôle sa duša naplnila vďačnosťou, odprosením a prosbou. V hluku zábavnej pyrotechniky sa to nedá. No v tichu sústredenia sa rodia veľké myšlienky a pohnútky pre prax viery. Len také vám prajem do nového roka. Štefan Vitko