Vstúpil som dopoludnia do ľudského mraveniska na pôde veľkého obchodného centra. Veľká hala a všade vôkol obchody, shopy a butiky, kaviarne, atď. – všetci to poznáme... Prešiel som asi 20 metrov, keď sa odkiaľsi spoza rohu „vyrútila“ mladá dáma so sladkým a umelým úsmevom na tvári. Až teraz som zbadal, že spolu so staršou kolegyňou „okupovali“ malý stolík, na ktorom bolo čosi poukladané. Chvíľku som váhal, utiecť som považoval za zbabelý čin, preto som zastal na jej oslovenie. Začala: „Na prvý pohľad ste sympatický muž...“ Naučená fráza. Ak chceme niečo docieliť u nejakého človeka, začneme tým, že mu polichotíme. Škoda, že dnes žijeme v dobe, keď sa neverí ľudskému slovu. Dožili sme sa čias, kedy slovo znamená pretvárku, klamstvo, odvádzanie pozornosti. Tváril som sa, že ma to zaujalo, lebo už ma ťahala k stolíku, na ktorom mala poukladané voňavky. Ani som sa nenazdal, už mi vtisla do dlane dve z nich. Teraz to prišlo! Ohurujúca správa: „Toto všetko je Vaše!“ Musel som asi pôsobiť prihlúplo, na mojej tvári zrejme nezbadala ani náznak citového vzplanutia. Rozbalila jednu fľaštičku, strčila mi ju pod nos a vyhlásila, že výrobok pochádza z Paríža, zo samotnej „mekky“ módy a kozmetiky. Nadýchol som sa, aby som čosi povedal. Nestihol som, len som niečo zabľabotal, lebo mi jednu fľaštičku z ruky zobrala a nahradila ju inou. „Ako pre Vás, dnes je cena voňavky 60 Eur.“ Oči sa mi postavili stĺpkom. Cena mi vyrazila dych. Nemohla to nezbadať. „Vidí sa Vám, priveľa? Nevadí! Skúsime niečo iné!“ Pre istotu mi z ruky vydriapla pôvodné nádobky a namiesto nich mi podala novú. Len som gúľal očami, ako to rýchlo urobila a ako pri tom melie jazykom. Dokonalá koordinácia a mimoriadna vrtkosť! Pripadal som si ako malý chlapec, ktorého učia počítať a hovoria mu pri tom: „Ak máš pri tom v jednej ruke tri orechy a v druhej dva...“ Tak napokon som sa dozvedel, že tá voňavka, ktorú som držal v ruke aktuálne, má bude stáť „iba“ 40 Eur. Ale, aby som to nemal úplne jednoduché, tak mi oznámila, že túto nádobku môžem mať dokonca zadarmo, pričom znova argumentovala mojou údajnou sympatickosťou, (musel som pôsobiť naozaj hlúpo), ale k tomu si musím zobrať inú voňavku v hodnote 50 Eur a že vraj je to definitívne! Počas toho rozhovoru som sa nezmohol ani na slovo. Všetko sa dialo priam v kozmickej rýchlosti. Jediné, čo som dokázal, je, že som gúľal očami a robil očnú gymnastiku (z mojich dlaní do jej, z jej rúk na stolík, zo stolíka opäť do mojej ruky). Cítil som sa ako pri pouličnej hre, v rámci ktorej má aktér k dispozícii tri poháre a jednu kocku. Urobil som zúfalý a radikálny pokus. Voňavky som jej nasilu vložil do rúk a poďakoval. Čuduj sa svete, aj na takúto situáciu bola školená. Povedala: „Pozrite, moja kolegyňa tu teraz nie je. Využijem jej neprítomnosť a dám Vám takú cenu, akú ešte nedostal nikto. Vaša manželka alebo priateľka bude skákať od radosti.“ Vycítil som, že naozaj nastal čas odísť, lebo celé toto divadielko k ničomu neviedlo. Nehovoriac o tom, že žiadnu manželku ani priateľku nemám. Slušne som poďakoval, a už ma nebolo. „Odfúkol som si“ a zahol som za roh. Čo nevidím? Staršia kolegyňa tej „mojej“ predavačky už „spracovávala“ svoju obeť. Keď som prechádzal okolo, začul som: „Kolegyňa tu nie je, preto iba vám ponúkam túto exkluzívnu cenu, lebo ste veľmi sympatický človek.“ Takže je nás viac sympatických a šarmantných.... Bol som z asi 15-minútového výstupu v jednom nákupnom reťazci v Poprade unavený, ale mal som dobrý pocit. Odolal som školeným obchodníčkam. Ja viem, že to bolo za cenu zbabelého úteku. Aspoň som oprášil starú zásadu z filozofie a asketiky – In fuga salus. Znuvu sa ukázalo, že je pravdivá. Ak sa nedá inak, voľte útek pred nebezpečenstvom. Hanba – nehanba. Aké jednoduché je dnes človeka zmanipulovať, oklamať, zodrať z kože a...z peňazí.. Tí, čo sa toho dopúšťaj, sú cielene školení, aby ťažili z ľudskej naivity a jednoduchosti a dôverčivosti. Koľkí už na to doplatili? Ozaj, kto by mal záujem, mám jednu voňavku, celú, doma. Kto by chcel, urobím mu cenu.... Strčila mi ju do vetrovky tá „moja“ predavačka, keď som od nej odchádzal.... :-)