S deťmi sa rodí i zodpovednosť  - za ich životy, za ich výchovu, za ich smerovanie....
Mať deti, to nie je len tak. Mať deti znamená - obeta.
Celoživotná obeta v rozdávaní lásky a umenšovaní seba....Celoživotná preto, lebo predsa budete mamami, a otcami celý život, až do smrti....Áno, už nikdy nebudete sami....

Vždy som si myslela, že najťažšie obdobie v živote mamy, je, keď je dieťatko úplne závislé od vás. Samozrejme, bez pomoci by neprežilo. Ale tak, ako rastie dieťatko, rastie s ním aj ďalšia skúsenosť, obohatená o nový rozmer života.
A dnes som v štádiu mamy - očakávateľky.

Deti dospievajú, a mne pomaly vylietavajú z rodného hniezda.

Ťažké, no nevyhnutné obdobie. Z detí sa stávajú individuality, pripravené, - viac, či menej - kto vie? na svoju cestu životom....

Ak som si kedysi myslela, že najťažšie obdobie je, vychovať človiečika, tak otvoriť brány rodičovského domu, a vypustiť z neho to svoje dieťa, za svojím životom, je ešte ťažšie....
Ale všetko to ide ruka v ruke s nádejou, že tak to má byť....
Deti nie sú naším vlastníctvom. Patria Bohu. My, ich rodičia, sme tu preto, aby sme ich prijali, vychovali a odovzdali Bohu, aby splnili jeho zámer, s ktorými má On.... My Mu v tom nesmieme brániť. Nesmieme sa spreneveriť poslaniu matky. Aj matkino ochranné krídlo raz musí povoliť, otvoriť svoju náruč, a dovoliť vzletu samostatného života v nebeskú diaľ....

Naučila som sa, každé ráno, odovzdávať svoje deti Bohu, modlitbou odovzdania sa, žehnám ich rodičovským požehnaním v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého, a tak isto ukončujem aj každý deň. Prosím Pána, aby ich toto požehnanie ochránilo od všetkého Zlého. A verím Bohu, že z moci autority matky, ktorú mi dal, ich toto požehnanie zachráni od všetkého zlého, že ku nim dôjde cez kopce, nížiny, polia, vody a diaľku, a že na nich spočinie ako ochranný štít. A prosím za ich ochranu i Matku Božiu, Máriu.

Svojím deťom som povedala, že som im nablízku, kedykoľvek len budú potrebovať moju pomoc, radu, uistenie o láske... Nech vedia, že všetky výdobytky modernej techniky sú tu na to, aby nás spojili aj o polnoci.
Nech vedia, že mamino srdce tu stále bije pre nich...
... a čaká na ich návrat....
Boh stvoril srdce mamy, kde sa každý z nás môže schúliť, hoci je už veľký. Vždy sa tam zmestí so svojimi radosťami, starosťami, menšími, či väčšími boliestkami....Srdce mamy vždy vypočuje, objíme, pohladí....

Srdce mamy je tým majákom v tme.
Vo vlnobitiach, a búrkach života, i v pokojnej plavbe, svieti a ukazuje smer....
Bliká jasným svetlom viery, nádeje a lásky....

obrázok: Google